Patrick Dewaere

január">26. január 1947, Saint-Brieuc, Francúzsko – † 16. júl 1982, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky herec, skladateľ a príležitostný klavirista. Je považovaný za jedného z najbrilantnejších hercov svojej generácie, ktorého herectvo charakterizuje prirodzenosť, presnosť a pravdivosť výrazov, gest a postojov. Spolu s Gérardom Depardieu patril v 70. rokoch k najpopulárnejším mladým hercom. Spáchal samovraždu vo veku 35 rokov. Za svoju kariéru hral v tridsiatich siedmich celovečerných filmoch a tridsaťjeden rokov stelesňoval asi šesťdesiat rôznych postáv v divadle, kine a televízii. Počas svojej kariéry mal problémy s drogami a násilím.

Patrick Dewaere
Patrick Dewaere v roku 1975.
Celé meno	P atrick Jean Marie Henri Bourdeaux
Narodenie	26. január 1947 Saint-Brieuc, Francúzsko
Úmrtie	16. júl 1982 (35 rokov) Paríž, Francúzsko
Rodné meno	Patrik Maurin
Alma mater	Hattemer Bilingue
Povolanie	herec
Roky pôsobenia	1971 – 1982
Národnosť	francúzska
Štát pôsobenia	Francúzsko
Manželka	Sotha (1968 – 1979), Élisabeth Malvina Chalier (1980 – 1982)
Priateľka	Miou-Miou (1972 – 1975), Brigitte Fossey
Dcéra	Lola Dewaere, Angele Herry-Leclerc
Otec	Michel Têtard
Matka	Mado Maurin
Brat	Jean-Pierre Maurin, Yves-Marie Maurin, Dominique Maurin (nevlastný) a Jean-François Vlerick (nevlastný)
Sestra	Marie-Véronique Maurin (nevlastná)
Český dabing	Václav Postránecký, Vladislav Beneš a Petr Oliva
Výška	1,77 m
Oficiálna webstránka	dewaere.online.fr
Filmový portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Patrick Dewaere začal svoju hereckú kariéru ako štvorročný pod pseudonymom Patrick Maurin – podľa svojej matky Madeleine Maurin, ktorá bola aj herečkou. V 50. rokoch urobil prvé kroky na filmovom plátne s (režisérmi) Henrim Diamant-Bergerom (Monsieur Fabre, 1951), Marcom Allégretom (En effeuillant la marguerite, 1956), Henri-Georgesom Clouzotom (Les spies, 1957). Ale bolo to predovšetkým v café-théâtre, kde sa vyučil remeslu herca. Od roku 1968 hral v Café de la Gare s Coluchem, Miou-Miou a Romainom Bouteilleom.

Problematický a nejednoduchý Dewaere vždy vedel pestovať svoju kreativitu. Režisér Jean-Paul Rappeneau jeho talent objaví ako prvý, a ponúkne mu úlohu vojaka vo filme Manželia z roku II (1971). Bertrand Blier ho potom najal do svojho dnes už legendárneho filmu Les valseuses (Buzíci) (1974) s Miou-Miou a Gérardom Depardieuom. Triumf! Šesť miliónov divákov sa hrnulo do kín. Patrick Dewaere z filmu vychádza s obrazom strateného človeka, zákernej povahy. Režiséri od neho očakávajú najmä stelesnenie antihrdinov, násilníkov či darebákov. V tom istom roku sa objavil v autorskom filme Mauricea Dugowsona Lily Aime-moi. Potom interpretuje mainstreamové filmy: Žiadny problém (1974) od Georgesa Lautnera, Catherine a ja (1975) od Michela Boisronda, Zbohom kura / Nelútostný súboj (1975) od Pierra Graniera-Deferra s Linom Venturom. V opačnom štýle točí pod palcom Claude Millera v Najlepší spôsob chôdze. Hrá v komediálnej dráme F comme Fairbanks (1976) od Mauricea Dugowsona, stelesňuje sudcu Fayarda v krimi dráme Sudca zvaný šerif (1977) od Yvesa Boisseta. Vrátil sa do Café de la Gare na niekoľko predstavení, ale rovnako rýchlo sa vrátil do kina. Medzi ďalšie jeho filmy patria napr.: Víťazný pochod (1976) od Marca Bellocchio, Biskupova izba (1977) od Dina Risi, Pripravte si vreckovky (1978) od Bertranda Bliera, Cesty Rím - Neapol neprejazdná! (1979) od Luigiho Comenciniho, Hlavička (1979) od Jean-Jacquesa Annauda alebo Psy (1981) od Philippa de Brocu. Úlohy, v ktorých sú postavy poškodené životom, neschopné čeliť spoločnosti v kríze, čelia nezamestnanosti. Potom nasleduje séria melodrám: Čierna séria (1979) od Alaina Corneaua, Zlý syn (1980) od Clauda Sauteta, Otčím (1981) od Bertranda Bliera, Hasnúci deň (1981) od André Téchiné, kde sprevádza Catherine Deneuve vo veľmi rafinovanom milostnom príbehu. Taktiež si zahral aj seriózne postavy novinárov či detektívov vo filmoch Plein sud (1981) od Luca Bérauda a Tisíc miliárd dolárov (1982) od Henri Verneuila. Svoj posledný film nakrútil s režisérom Alainom Jessuom v roku 1982. V Paradis pour tous hrá muža na vozíku, ktorému sa zmenilo vnímanie. Dewaerova sláva vrcholí. Pár dní pred nakrúcaním jeho tridsiateho štvrtého filmu Edith a Marcel, spácha doma samovraždu. Claude Lelouch nakoniec film natočil s iným hercom.

V roku 2022 bol o ňom natočený dokument Patrick Dewaere, mon héros (Patrick Dewaere, môj hrdina), ktorý režíroval Alexandre Moix.

•  
  Michele Placido, Franco Nero, Miou-Miou a Patrick Dewaere, počas natáčania La Marche triumphale v roku 1975.
•  
  S herečkou Aurore Clément na natáčaní filmu Le Juge Fayard dit « le Shériff » v roku 1976.
•  
  S Ornellou Muti v Taliansku, na scéne filmu La Chambre de l'évêque v roku 1976.
•  
  V Taliansku sa zúčastnil natáčania filmu Le Grand Embouteillage (1978).
•  
  Hercov dom (Parížsky 14. obvod) Impasse du Moulin-Vert, kde sa v roku 1982 zabil.
•  
  Hrob herca na cintoríne Saint-Lambert-du-Lattay.
•  
  Dewaerov podpis z roku 1967.
•  
  Patrick Deware, farebný portrét perom.
•  
  Dewaerová dcéra Lola.
•  
  Herec v divadelnom vystúpení Le Tribunal des flagrants délires 17. október 1980.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Patrick Dewaere

• Patrick Dewaere v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Patrick Dewaere v Internet Movie Database (po anglicky)
• Patrick Dewaere vo Filmovej databáze
• Patrick Dewaere v Kinoboxe
• Patrick Dewaere v Ciné-Ressources – Fiches personnalités
• Patrick Dewaere v INA (po francúzsky)
• Patrick Dewaere vo Francúzskom filme (po česky)
• Patrick Dewaere v Osobnosti.cz
• Patrick Dewaere v TMDB (po anglicky)
• Patrick Dewaere v AlloCiné
• Patrick Dewaere v AllMovie
• Patrick Dewaere v Unifrance
• Patrick Dewaere v Universalis.fr
• Patrick Dewaere v Kino-Teatr.ru
• Patrick Dewaere v Académie des César
• Patrick Dewaere na oficiálnej stránke (po francúzsky)