Muchárik malý alebo muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) je vták z čeľade muchárovité.
Obýva palearktídu od Uralu po strednú Európu, od 19. storočia sa šíri smerom na západ. Zimuje v Indii, Indonézii a na Srí Lanke. Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárikov malých v Európe. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchárik malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej aj európskej populácie je stúpajúci.
Muchárik malý | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne, na Slovensku) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Ficedula parva Bechstein, 1792 | |
Synonymá | |
Muchárik červenohrdlý | |
Mapa rozšírenia muchárika malého Hniezdiaci, výskyt v letnom období Migrujúci Nehniezdiaci | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Muchárik malý je menší ako vrabec domový, meria 11 – 11,5 cm a váži 8,5 – 11 g. Samček má bradu, hrdlo, hrvoľ a časť pŕs červenej farby. Chrbát je sivohnedý, letky tmavé, hlava sivá, spodná časť tela je žltkavá. Chvost je tmavý, bočné kormidlové perá majú na okrajoch v hornej časti biele okraje. Biele okraje chvosta sú typické pre obe pohlavia a je to dôležitý rozlišovací znak. Samička je viac do hneda, nemá červenú škvrnu.. Mláďatá sú škvrnité.
Spev muchárika malého znie jasne, trochu melancholicky a má dve rozlíšiteľné časti. Začne vyššie a klesá. Znie ako "titt-ü, titt-tüj, tüj, tüj" alebo "ti-tla ti-tla ti-tla ti tla-tla-tla-tla". Často volá suchým hlasom "trrr" podobným orieškovi obyčajnému.. Poznáme i mäkké, melancholicky znejúce vábenie "tyli", pripomínajúce rýchlu škrípajúcu hojdačku. Často tento hlas kombinuje s tichým "cvrr".
Muchárik malý obýva pásmo bukových a zmiešaných bukových lesov. Najvyššie položené hniezdiská sú 1 300 m n. m. v Západných Tatrách až 1 350 m n. m. vo Veľkej a Malej Fatre. Hniezdenia boli zistené i v parkoch a záhradách. Na slovenských nížinách nehniezdi, zastavuje sa tu v rôznych netypických biotopoch počas migrácie (napr. pobrežné vrbiny, staré sady a pod.). Ťah prebieha začiatkom mája a v auguste.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 5 000 – 10 000. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 56,20 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytuje, sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v roku 1995 R – vzácny. V roku 1998 NE – nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE – nehodnotený. V roku 2014 LC – menej dotknutý. Európsky ochranársky status – nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.
Hniezdnym biotopom muchárika malého sú staré, vysoké listnaté a zmiešané lesy, najmä bukové a bukovo-jedľové. Mucháriky malé obľubujú blízkosť mladších porastov, dolinky a miesta susediace s lúkami a potokmi.
Na hniezdenie si vyberajú dutiny a polodutiny v stromoch, hniezdo stavia samička z trávy a machu, v strede je srsť a perie. Na 4 – 7 vajíčkach sedí iba samica, hniezdia iba raz v júni. Obaja rodičia kŕmia a vychovávajú mláďatá 14 dní.
Muchárik malý sa živí lietajúcim hmyzom. Chytá ho v korunách stromov, ale aj na lúkach.
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (vyhláška MŽP č. 170/2021).
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Muchárik malý, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.