Mlynské nivy je ulica a lokalita v Bratislave, v mestských častiach Staré Mesto a Ružinov.
V minulosti mala názvy (nem. Mühlauer-Straße) alebo (maď. Malomligeti-út).
Mlynské nivy | |
ulica/námestie | |
Mlynské nivy pri Autobusovej stanici smerom do centra. V pozadí výškové budovy VÚB a Twin City Tower | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto, Ružinov |
Obvod | I, II |
Nadmorská výška | 136,2 m n. m. |
Súradnice | 48°08′40″S 17°08′27″V / 48,144483°S 17,140798°V |
Dĺžka | 2,9 k m |
PSČ | 811 09, 821 05, 821 09 |
Začína na | Dunajská ulica |
Končí na | Hraničná ulica |
Orientácia ulice | západo-východná |
Staršie názvy | Mühlauer-Straße, Malomligeti-út |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa) | |
Wiki Commons: Mlynské nivy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rozprestiera sa od križovatky Dunajskej ulice a Ulice 29. augusta smerom na východ až po Hraničnú ulicu v Prievoze a je dlhá takmer 3 kilometre.
Dnešnú ulicu Mlynské Nivy kedysi roztínalo na dve časti Malé Novozámocké rameno Dunaja (neskôr zvané aj Mlynské), tečúce zhruba v súbehu s ulicami Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská a ďalej na sever, ktoré sa neskôr v oblasti dnešnej križovatky Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty otáčalo na juh, zo severu obtekalo Prievoz a vo Vrakuni vtekalo do Malého Dunaja. Zhruba v dnešnej línii ulice Mlynské Nivy viedla cesta do Prievozu a cez rameno bol v mieste dnešného križovania s Košickou ulicou postavený drevený most. Na tomto ramene, ktoré bolo zasypané koncom 19. storočia, boli zrejme mlyny, ktoré dali názov ostrovu, ktoré rameno vytváralo na svojom pravom brehu. Z vodných mlynov sa už nezachoval žiadny, iba donedávna sa na križovatke Plynárenskej ulice a Mlynských Nív nachádzala trojpodlažná budova z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako parný mlyn. Neskôr v nej sídlila farmaceutická firma Medichemia a následne do roku 1997 oddelenie molekulárnej genetiky Ústavu experimentálnej onkológie SAV.
Začiatkom 20. storočia začali popri ulici vznikať mnohé výrobné podniky a továrne, podnietené blízkosťou železnice, ktorá viedla od Starého mosta po Karadžičovej ulici, kde na mieste dnešnej VÚB Banky a CBC stála železničná stanica Nivy. Z tejto stanice sa odpájali koľaje do tovární v okolí a viedli stredom ulice Mlynské nivy až po dnešnú Bajkalskú ulicu. Posledné zvyšky koľají pri autobusovej stanici boli vybraté až v roku 2016. Koľaje zároveň určili široký charakter ulice, čo vidno najmä za križovatkou s Prievozskou ulicou, keďže popri koľajach bolo vysadené stromoradie, ktoré sa zachovalo v obmedzenej miere až dodnes.
Pri ulici sa od západu na východ nachádzali podniky: Kabelová továreň (Kablo), Vojenské skladisko proviantu, Papierňa, továrňa koží Herkules, továrňa na hnacie remene Brüll, Plynárne, strojové závody Dunkler, povrazáreň a parný mlyn Helle, neskôr pribudli Bratislavské automobilové závody a výrobňa stavebných materiálov smerom k Bajkalskej.
15. augusta 1983 na mieste bývalého vojenského skladiska otvorili Autobusovú stanicu Mlynské Nivy.
Niekdajší priemyselný charakter ulice sa po privatizáciách a útlme výroby na prelome tisícročí začal meniť na komerčný, a v dnešnej dobe lemujú ulicu kancelárske objekty takmer po celej jej dĺžke. Bývalú továreň Kablo, rovnako ako aj Bratislavské automobilové závody a iné tak nahradili kancelárske súbory ako napríklad Twin City, Apollo Business Centrum alebo Bratislava Business Center. V októbri 2017 začali búrať autobusovú stanicu, ktorú v roku 2021 nahradilo nové multifunkčné centrum Nivy s autobusovou stanicou v podzemnej garáži, obchodmi, gastronomickými prevádzkami, tržnicou a zelenou strechou. Súčasťou projektu je aj najvyššia budova na Slovensku, 125 m vysoká Nivy Tower. Samotná ulica prešla rozsiahlou rekonštrukciou, pribudli nové zastávky verejnej dopravy, priechody pre chodcov, na obidvoch stranách vyhradené buspruhy a obojsmerná oddelená cyklotrasa pribudla na severnej strane.
V budúcnosti sa na ulici plánuje vybudovať električková trať vedúca až do Podunajských Biskupíc cez Prievoz.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Mlynské nivy, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.