Metadáta

Slovo metadáta pochádza z gréckeho meta = medzi, za + latinského data = to, čo je dané.

Tradičným príkladom metadát je katalogizačný lístok v knižnici, obsahujúci dáta o pôvode a umiestnení knihy: sú to údaje o údajoch v knihe, uložené na katalogizačnom lístku. Tieto metadáta môžu slúžiť napríklad na ľahké vyhľadanie kníh.

Metadáta môžu obsahovať ako informácie o samotných dátach, napríklad počet strán knihy alebo rozmery obrázku, tak aj informácie o kontexte, napríklad autora, dátum obstarania, prístupové práva alebo druh komprimačnej metódy.

V princípe nezáleží na tom či sú metadáta oddelená od dát, ako v prípade katalogizačných lístkov, spojené s dátami (v jednom súbore) alebo na oddelenom a určenom mieste, ako napr. ID3 tagy alebo premiešaná s dátami, ako sú HTML alebo XML tagy (tag = značka).

Metadáta sú často štruktúrované pomocou tagov (značiek) a niekedy je štruktúra hierarchická. Štruktúra metadát (a formát) je v mnohých oblastiach a aplikáciách dohodnutý až štandardizovaný.

Pre iného užívateľa môžu byť metadáta, dáta, s ktorými pracuje. Napríklad pre správcov siete môžu byť metadáta v logoch o spojeniach vlastné dáta, ktorá analyzuje.

Na webe sú metadáta užitočné na vyhľadávanie vo veľkom množstve dostupných informácií popísaných napr. formátom RDF. Príkladom sú informácie v záhlaviach HTML dokumentov.

Hudobné súbory obsahujú v metadatách informáciu o názve skladby, autora skladby a pod. Napríklad vo formáte MP3 sa metadáta ukladajú do tzv. ID3 tagov.

Digitálne fotografie obvykle obsahujú metadáta vo formáte Exif. Sú tu uložené informácie napr. o clone, ohniskovej vzdialenosti, dátume vytvorenia snímky a pod.