Mandžusko

Najvyšším vrchom Mandžuska je hora Päktu-san na hranici so Severnou Kóreou.

Do 10. storočia sa v Mandžusku stretávali Čínania a Kórejci, neskôr bolo ovládané Kitanmi, Džürčenmi a Mongolmi. Koncom 16. storočia zjednotil Nurhači miestne džürčenské kmene. Jeho potomkovia založili mandžuskú dynastiu Čching, ktorá do roku 1911 vládla v Číne.

Po tom, ako Mandžuovia ovládli Čínu, dynastia Ming bola nahradená mandžuskou dynastiou Čching. Mandžusko bolo síce s ostatnými oblasťami Číny vo formálnom zväzku, qingskí vládcovia však nikdy plne nezačlenili ich vlasť do Číny. Hoci sa mandžuskí vládcovia neskôr silne sinizovali, v polovici 17. storočia ustanovené právne, a do istej miery aj etnické, rozdelenie pretrvalo až do obdobia slabnutia moci čchingskej dynastie v 19. storočí.

Ako sa oslabovala moc Pekingu, veľa periférnych oblastí sa buďto osamostatnilo (ako napríklad Kašgar) alebo prešlo pod kontrolu imperialistických mocností. Na severné oblasti čchingskej dynastie si v priebehu 19. storočia robilo najväčšie nároky cárske Rusko. V roku 1858, po Pekinskej konvencii, ktorá ukončila druhú ópiovú vojnu, bola oslabená Čína prinútená vzdať sa oblastí severne od rieky Amur. Toto sa odohralo v intenciách Aigunskej zmluvy a Rusko získalo kontrolu nad obrovskou časťou zeme nazývanou Vonkajšie Mandžusko. Rusko to však neuspokojilo a s postupným slabnutím čchingskej dynastie vyvinuli ďalšiu snahu o nadobudnutie kontroly nad zvyšnými časťami Mandžuska. Silný ruský vplyv prenikol do Mandžuska spolu s vybudovaním Východočínskej železnice v 90tych rokoch 19. storočia, ktorá spojila Čínu s ruským ďalekým východom cez Charbin do Vladivostoku.

Výsledkom rusko-japonskej vojny zo začiatku 20. storočia (1904 – 1905) bolo nahradenie ruského vplyvu japonským vo Vnútornom Mandžusku. V roku 1906 Japonci vybudovali Južnú mandžuskú železnicu do Porth Arthuru. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa Mandžusko stalo politickým a vojenským bojiskom medzi Ruskom, Japonskom a Čínou. Roku 1917 vtrhli Japonci do Vonkajšieho Mandžuska v reakcii na chaos, ktorý sprevádzal revolúciu v Rusku. Úspechy sovietskych vojsk spolu s americkým ekonomickým tlakom prinútili Japoncov sa z oblasti stiahnuť, Vonkajšie Mandžusko sa však plne vrátilo pod sovietsku kontrolu roku 1925.

V rokoch 1932 – 1945 bolo územie Mandžuska okupované Japonskom ako bábkový štát Mandžukuo. Po porážke a odchode Japoncov sa na územie Mandžuska rozšírila Čínska občianska vojna medzi komunistami a nacionalistami. Počas občianskej vojny komunisti uskutočnili obliehanie Čchang-čchunu, pri ktorom nechali vyhladovať obyvateľov provinčného veľkomesta Čchang-čchun, čo viedlo k približne 150 tisíc úmrtiam medzi civilným obyvateľstvom. Po pripojení územia k Čínskej ľudovej republike sa tri mandžuské provincie stali centrom ťažkého priemyslu v krajine.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandžusko.