Letecké Eso

Výraz má pôvod v prvej svetovej vojne vo Francúzsku, keď tamojšie noviny písali o Adolphe Pegoudovi ako o leteckom ese po tom, čo ako prvý pilot zostrelil päť nemeckých lietadiel. Termín eso neskôr prešiel aj do iných oblastí (napr. ponorkové eso).

Počas druhej svetovej vojny, niektoré letectvá uznávali čiastkové úspechy dosiahnuté v skupine, čo malo za následok aj počty zostrelov, ktoré boli zaznamenané v desatinných číslach ako 11½ alebo 26,83. Niektoré nižšie veliteľstvá amerického letectva uznávali ako zostrely aj lietadlá zničené na zemi ako rovnocenné úspechom vo vzduchu. V Sovietskom zväze rozlišovali medzi samostatným zostrelom a zostrelom v skupine podobne ako v Japonsku. Cez vojnu boli celkovo najúspešnejší letci Luftwaffe. Dvaja z nich Gerhard Barkhorn a Erich Hartmann získali počas vojny viac než 300 zostrelov.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Letecký portál Biografický portál

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letecké eso