Latinské Cisárstvo

Jeho hlavným mestom bol samotný Carihrad. Považoval sa za pokračovateľa byzantských cisárov (pokiaľ ide o titul a hlavné mesto, nie pokiaľ ide o dynastické vzťahy – pozri Nikajské cisárstvo, Epirský despotát, Trapezuntské cisárstvo).

Jeho územie pokrývalo od roku 1205 de facto len 5/8 Carihradu + okolie Carihradu. Prvým vládcom bol Balduin Flámsky a po ňom spočiatku jeho rodinní príslušníci. Cisárstvo sústavne bojovalo proti Bulharom a Nikajskému cisárstvu.

Pôvodná dohoda hneď potom, čo križiaci a Benátčania dobyli Carihrad, vyzerala tak, že sa Byzantská ríša začiatkom roku 1204 rozdelila nasledovne:

• Latinské cisárstvo : štvrtina ríše – Trácia a egejské ostrovy Lesbos, Samos, Chios a Tenos
• Benátkam pripadla: polovica zo zvyšku ríše;
• križiackym rytierom pripadla ako léno: druhá polovica zo zvyšku ríše

Potom čo cisársku korunu odmietol benátsky dóža, stal sa cisárom Latinského cisárstva (oficiálne nazývaného „cisárstvo Romania“) gróf Balduin Flámsky. Keďže územie Latinského cisárstva mimo Carihradu bolo treba ešte fyzicky dobyť a každá pomoc bola potrebná, dostal Balduinov protikandidát na trón križiak Bonifác Montferratský (ktorý už mal pridelenú veľkú časť Macedónie) roku 1204 od Balduina do léna aj Thrákiu so Solúnom. Vzniklo tak susedné Solúnske kráľovstvo. Aj Benátky si vydobyli nejaké územia. Nakoniec sa teda územie Latinského cisárstva zredukovalo na hore uvedené územia v a pri Carihrade.

Roku 1261 ho dobyl cisár Nikajského cisárstva, čím bola obnovená Byzantská ríša – pozri Neskorobyzantské obdobie.

• Latinské císařství. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 280-281. (po česky)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Latinské cisárstvo

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.