Kapusta Obyčajná Kelová

Brassica oleracea var. sabauda; iné názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná kelová, kel hlávkový, hlávkový kel, kel, kapusta kelová, kelová kapusta; zastarano: sladká kapusta, talianska kapusta, vlaština, vlaš(č)ina, vlaš(s)ká kapusta, kapusta bublinatá  ; nevhodne príp. zastarano: savojská kapusta, savoyská kapusta, savojský kel. O staršom alebo nárečovom tvare slova kel pozri kel.

Vedecké názvy sú:Brassica oleracea var. sabauda, Brassica oleracea convar. sabauda, Brassica oleracea skupina Sabauda, Brassica oleracea Skupina Sabauda, Brassica oleracea cv. group Savoy Headed Cabbage, Brassica oleracea Skupina Savoy Cabbage, Brassica oleracea subsp. bullata, Brassica oleracea ssp. sabauda, Brassica oleracea var. bullata, Brassica oleracea var. bullata (okrem var. gemmifera), Brassica oleracea convar. bullata, Brassica oleracea subsp. oleracea convar. sabauda, Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda, Brassica oleracea ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda, Brassica sabauda subsp. sabauda, Brassica sabauda, Brassica oleracea sabauda, Brassica bullata, Brassica oleracea var. bullata subvar. sabauda, Brassica oleracea subs./var. capitata podskupina sabauda, Brassica oleracea convar. oleracea var. sabauda

Pestuje sa ako listová zelenina (listy hlávky sa jedia buď surové alebo varené). Ide o dvojročnú (na Slovensku jednoročnú) bylinu; v prvom roku sa tvorí hlávka, v druhom roku rastlina kvitne (v tom čase je okolo 70 cm vysoká). Stonka je zdužnatená a má na vrchole hlávku tvorenú voľne (ale u novších kultivarov aj pomerne pevne) nakopenými žltozelenými alebo modrozelenými listami so zvlnenými okrajmi a pľuzgierovito-priehlbinovitou listovou čepeľou (Pľuzgierovito-priehlibinovou listovou čepeľou sa hlávkový kel odlišuje od hlávkovej kapusty). Hlávkový kel vznikol skrížením bielej hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata f. alba) s palmovým kelom (Brassica oleracea var. palmifolia). Niektoré kultivary hlávkového kelu majú na povrchu červenkasté listy, ale vnútri sú listy vždy zelené. Hlávkový kel sa pestuje v skorej, poloskorej alebo neskorej forme. Rastlina je veľmi náročná na hnojenie. Vegetačná doba je 130 až 170 dní.

Hlavné zložky jedlej časti sú: voda (90 %), bielkoviny (3 %), sacharidy (2,4 %), balastné látky (1,5 %), minerálne látky (1,1 % – draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,4 %). Z vitamínov obsahuje vitamín B6, B2, B1, B9, karotén a vitamín C.