Jan Mayen

Ostrov je súčasťou Nórskeho kráľovstva.

Rozloha ostrova je 373 km². Ostrov je vulkanického pôvodu, sčasti pokrytý ľadovcom. Je rozdelený na dve časti, spojené úzkou šijou. Nezaľadnené časti ostrova sú porastené machom a trávou. Jan Mayen leží 600 km severne od pobrežia Islandu a 950 km západne od Nórska. Najvyšší bod ostrova je vulkán Beerenberg na severe s výškou 2 277 m n. m., ktorý naposledy explodoval v roku 1985.

 

Ostrov nemá žiadne využiteľné prírodné zdroje. Ekonomické aktivity sú tvorené len zamestnancami nórskej meteorologickej a rádiostanice umiestnenej na ostrove. Na Jan Mayene je jedna nespevnená pristávacia dráha pre lietadlá s dĺžkou 1 585 metrov. Na pobreží s dĺžkou 124,1 kilometrov nie je ani jeden prístav, lode kotvia mimo pobrežia.

Jan Mayen je integrálnou súčasťou Nórska. Od augusta 1994 je spravovaný guvernérom (fylkesmann) Nordlandu; ale niektoré právomoci sú postúpené veliteľovi stanice správy nórskej obrannej komunikácie.

Ostrov je obývaný personálom rádiostanice – Loran C (14 ľudí) a meteorologickej stanice (4 ľudia). Personál oboch staníc žije v Olonkinbyene, čo je obytná časť stanice Loran C. Ostrov nemá pôvodných obyvateľov.

Henry Hudson objavil v roku 1607 a nazval ho Hudsonove dotyky. Neskôr bol ostrov ešte niekoľkokrát navštívený moreplavcami, ktorí sa považovali za jeho objaviteľa a pomenovali ho. Okolo roku 1611 veľrybári z anglického mesta Hull (alebo aj Kingston upon Hull) pomenovali ostrov Trinity Island; v roku 1612 Jean Vrolicq, francúzsky veľrybár ostrov pomenoval Île de Richelieu; a v roku 1614 Joris Carolus nazval jeden z jeho výbežkov Jan Meys Hoeck, po kapitánovi jednej zo svojich lodí. Súčasný názov ostrova je odvodený od tohto pomenovania napriek tvrdeniam, že ostrov je pomenovaný podľa holandského moreplavca a objaviteľa ostrova z roku 1611, Jana Mayena.

Od roku 1929 suverenita nad ostrovom patrí Nórsku.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Mayen

• Satelitný radarový obraz ostrova
• Fotografie a informácie o ostrove
• Jan Mayen