Horné Opatovce: Zaniknutá obec v Žiarskej kotline

Obec sa nachádzala pod výbežkom Štiavnických vrchov, južne od mesta Žiar nad Hronom.

Od roku 1253 Apatj (latinsky terra Apathy de Grana), od roku 1332 Epati, od roku 1335 Maior Apati (slovensky Veľké Opatovce), 1773 Horne Opatowcze (maďarsky sa nazývali Felső-Apáthi, nemecky Apelsdorf an der Gran), 1786 Felschő-Apáthi, Horne Opatowce, 1808 Felső-Apáthi, Viészka-Apáthi, Opatdorf, Horní Opátowce, 1863–1913 Felsőapáti, 1920–69 Horné Opatovce.

Na území bývalých Horných Opatoviec sa nachádzalo sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktoré je významné z historického hľadiska.

 

Prví obyvatelia novozaloženej podhorskej osady boli poľovníci a poľnohospodári. Neskôr sa venovali aj pltníctvu, furmanke a obchodu. V období socializmu sa veľká časť preorientovala na robotnícky stav. Na životy obyvateľov vplývalo mnoho negatívnych javov, počnúc lúpežnými vpádmi šášovských kastelánov na obec cez turecké nájazdy, drancovanie povstaleckými i cisárskymi vojskami v 17. a 18. storočí, mnohé požiare v obci, v 20. storočí obete 1. a 2. svetovej vojny a vysťahovalectvo za prácou.

I napriek tomu bola obec v širokom okolí známa ako kultúrna a tvorivá komunita. Slovensku dala v oblasti duchovného života viacero kňazov i rehoľných sestier. Miestni duchovní sú známi aj v širšom kontexte slovenských dejín (Július Plošic, Martin Húska, ...). Divadelníci z obce získali prvenstvo v celoslovenskej súťaži. Úspešný bol i hasičský zbor a futbalisti. Rušný bol spoločenský život, folklór a zvyky. Známy bol prvý vodovod, mlyn i pivovar v okolí. V roku 1720 mala obec 53 daňovníkov, mlyn, krčmu a mäsiara. V roku 1828 116 domov a 815 obyvateľov. Pred zánikom mala obec 228 domov a 1 380 obyvateľov.

Bol postavený približne v 13. storočí. Pôvodne to bol gotický kostol s priľahlým cintorínom. V rokoch 1910-1911 bol z dôvodu malej kapacity prestavaný na návrh architekta S.Zachara do súčasnej podoby. Veža je pôvodná, z roku 1717. V súčasnosti chátra.

 

Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však hornoopatovskému zemepánovi - biskupovi. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní.

• 1779, 1790 - Tomáš Ambruš Ambrušeje (* 16. október 1743, Horné Opatovce - † 1802, Horné Opatovce)
• 1811 - Ján Ambruš Jamricheje (* 17. jún 1773, Horné Opatovce - † 1814, Horné Opatovce)
• 1827 - Juraj Demeter Baráteje (* 12. apríl 1773, Horné Opatovce - † 1827, Horné Opatovce)
• 1829 - Michal Mokroš Šebianeje (* 7. september 1794, Horné Opatovce - † 1836, Horné Opatovce)
• 1853, 1856, 1861 - Jozef Denko Krajčeje (* 18. január 1818, Horné Opatovce - † 1880, Horné Opatovce)
• 1859 - Jozef Finka Finkeje (* 31. december 1825, Horné Opatovce - † 1888, Horné Opatovce)
• 1868 - Michal Marko Markeje (* 28. august 1819, Horné Opatovce - † 1868, Horné Opatovce)
• 1922 - Tomáš Hrmo
• 1926 - Ján Libo
• 1928 - Vojtech Mečiar
• Vojtech Hlinka

• Imrich Frankner - sudca (jurasor) v Tekovskej župe. Do roku 1823 sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce (biskupa). V roku 1824 ho na poste župného sudcu vystriedal Florián Šimoni.
• Florián Šimoni - sudca (jurasor) v Tekovskej župe. V rokoch (1824-1827) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce (biskupa). Na poste župného sudcu tak vystriedal Imricha Franknera.
• Ľudovít Belházy - sudca (jurasor) v Tekovskej župe. V rokoch (1866-1867) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce (biskupa).
• Ignác Šimoni - sudca (jurasor) a tútor v Tekovskej župe. Do roku 1878 sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku. V roku 1879 ho nahradil nový župný sudca Anton Truska.
• Anton Truska - sudca (jurasor) a tútor v Tekovskej župe. V rokoch (1879-1888) sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku.

 

Obec bola vysťahovaná v dôsledku neúnosne zhoršených životných podmienok. K tomuto stavu došlo v roku 1953 po výstavbe Závodu SNP severne od obce, pričom vetry vanúce zo severu spôsobovali imisie popolčekov, fluorovodíka, ortuti a arzénu (napr. v r. 1981 továreň vyprodukovala 7 188 ton popolčeka, 800 ton fluorovodíka, 9 ton arzénu, 17 ton ortuti). Najprv vyhynuli včely, potom aj ostatný hmyz a rastliny, nadmerne sa zvýšila chorobnosť najmä u detí.

Tento problém bývalá vláda Československej socialistickej republiky vyriešila jej uznesením č. 188 o likvidácii obce k 31. júlu 1969. Toho roku bolo územie obce pričlenené k Žiaru nad Hronom. Bolestný exodus 1 380 obyvateľov trval takmer 10 rokov. Ľudia sa sťahovali podľa skromných náhrad za domy a podľa zamestnania najmä do Žiaru nad Hronom a Hliníka nad Hronom, ale i do Bratislavy, Piešťan, Košíc, Prahy a inde. Tak v mene doktríny industrializácie, ktorá nerešpektovala žiadne ekologické, historické a morálne princípy, zanikla jedna z najstarších a najväčších obcí Žiarskej kotliny.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horné Opatovce

• Horné Opatovce - kostol sv. Vavrinca (www.ohrozenekostoly.sk)
• Dobré ráno: Rýchla smrť Horných Opatoviec. Ako katastrofa vyhnala ľudí? (www.sme.sk)

18°51′10″V / 48,559252°S 18,852882°V / 48.559252; 18.852882

• Jozef Košta: Tam boli Horné Opatovce, obec Hliník nad Hronom 1997.
• Peter Ratkoš: Dejiny Žiaru nad Hronom, Osveta Martin, 1978.
• PhDr. Milan Majtán, DrSc.: Názvy obcí Slovenskej republiky, Veda Bratislava 1998.