Eugen Suchoň: Slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik

september">25. september 1908, Pezinok – † 5. august 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.

Eugen Suchoň
Pamätná tabuľa na ulici Eugena Suchoňa v Piešťanoch od Romana Hrčku
Základné informácie
Narodenie	25. september 1908 Pezinok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	5. august 1993 (84 rokov) Bratislava, Slovensko
Hudobný smer	20. storočie
Dielo
Ťažiskové žánre	opera, klasická hudba
Odkazy
Eugen Suchoň multimediálny obsah na commons
Hudobný portál  Biografický portál

V roku 2008 si Slovenská republika pripomínala jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročí UNESCO pre roky 2008 – 2009. Pri tejto príležitosti Hudobné centrum koordinovalo rozsiahly projekt s názvom Storočnica Eugena Suchoňa, v rámci ktorého sa uskutočňuje rad hudobných aj odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí.

Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí.

• od 1917 – 1923 gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
• 1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek)
• 1931 – 1933 štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
• 1933 profesor teoretických predmetov a od 1948 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave)
• 1941 – 1948 profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
• 1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave
• 1963 – 1974 prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského

Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 bol založený Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Bélu Kélera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb.

Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe.

Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.

Spolupracoval zo speváckym chlapčenským zborom Trnavskí saleziánski speváčikovia, ktorý založil a viedol dirigent salezián, Jozef Strečanský. Tento spevácky zbor si vybral, aby ako prví interpretovali jeho hymnickú pieseň Aká si mi krásna.

Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.

• 1937 Cena Slovenskej krajiny za scénickú hudbu Kráľ Svätopluk 
• 1937 Bellova cena mesta Bratislavy za Baladickú suitu 
• 1941 Štátna cena I. stupňa za Baladickú suitu 
• 1951 Štátna cena I. stupňa za operu Krútňava 
• 1951 Štátna cena II. stupňa za hudbu k filmu Boj sa skončí zajtra 
• 1954 Štátna cena II. stupňa za Metamorfózy 
• 1958 titul Národný umelec pri príležitosti 50. narodenín skladateľa 
• 1960 Štátna cena I. stupňa za operu Svätopluk 
• 1964 Cena Mikuláša Schneidera-Trnavského 
• 1967 Pamätná medaila SND za zásluhy o rozvoj slovenskej národnej scény 
• 1968 Rad práce za umeleckú a kultúrnopolitickú činnosť 
• 1968 Čestné občianstvo mesta Pezinok 
• 1968 Čestné občianstvo mesta Piešťany 
• 1968 Čestné občianstvo mesta Trenčianske Teplice 
• 1969 Čestný člen Ochranného zväzu autorského v Prahe 
• 1969 Čestný doktorát Univerzity Komenského v Bratislave 
• 1972 Pamätná medaila Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne 
• 1973 Štátna cena I. stupňa za Symfonickú fantáziu na tému BACH 
• 1978 Rad víťazného februára za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry pri príležitosti 70. narodenín skladateľa 
• 1978 Pamätná medaila mesta Bratislavy za zásluhy o výstavbu 
• 1978 Zlatá medaila VŠMU v Bratislave 
• 1979 Talichova medaila Slovenskej filharmónie, udelená pri príležitosti 30. výročia založenia SF 
• 1981 Herderova cena, Hamburg - Viedeň 
• 1981 Výročná cena vydavateľstva OPUS za muzikologické dielo Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk 
• 1982 Zlatá medaila Monnaire de Paris (Parížska mincovňa) 
• 1988 Rad republiky pri príležitosti 80. narodenín skladateľa 
• 1991 Národná cena Slovenskej republiky za celoživotné hudobné dielo, hlboko spojené so základnými hodnotami slovenského národného charakteru .

V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Balet

• Angelika (1925-1926), prvý, doteraz neinscenovaný slovenský balet hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Svetová premiéra 27. september 2014 v Historickej budove opery SND v Bratislave v rámci jubilejných Bratislavských hudobných slávností.

Opery

• Ester – nedokončená opera (1927)
• Maškrtka – nedokončená opera (1927)
• Krútňava (1941 – 49), libreto: Eugen Suchoň a Štefan Hoza, premiéra: 10. december 1949
• Svätopluk (1953 – 59), premiéra: 10. marec 1960

Orchestrálne skladby

• Balada pre lesný roh a orchester (1928)
• Sonáta As dur pre husle a klavír (1929 – 30)
• Malá suita s passacagliou (1931 – 32)
• Burleska pre husle a orchester (1933)
• Predohra Kráľ Svätopluk (1935)
• Baladická suita (1935)
• Fantázia pre husle a orchester (1948)
• Metamorfózy (1953)
• Šesť skladieb pre sláčikový orchester (1955 – 63)
• Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965)
• Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche), cyklus skladieb pre klavír, organ, sláčikový orchester a bicie nástroje (1967 – 69)
• Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie (1971)
• Concertino pre klarinet a orchester (1977)

Komorné skladby

• Sláčikové kvarteto (1930 – 31)
• Serenáda pre dychové kvinteto (1932 – 33)
• Klavírne kvarteto (1932 – 33)
• Sonatína pre husle a klavír (1937)
• Obrázky zo Slovenska, šesť cyklov skladieb pre klavír (1954 – 55)
• Poéme Macabre pre husle a klavír (1963)
• Kontemplácie pre recitátora a klavír (1964)
• klavírna Elégia a Toccata (1973-78)
• Elégia pre trombón a komorný orchester
• Legenda pre klarinet a sláčikový orchester

Vokálna tvorba

• Bačovské piesne pre barytón a klavír (1929)
• Slovenské ľudové piesne (1930)
• Nox et solitudo na báseň Ivana Krasku – piesňový cyklus (1932)
• Štyri slovenské ľudové piesne pre soprán a klavír (1936)
• Žalm zeme podkarpatskej – kantáta (1937 – 38)
• Piesne z hôr, 6 slovenských ľudových piesní pre soprán, tenor a malý orchester (alebo klavír 1938 – 41)
• Spievanky (1950)
• Terchovské spevy (1950)
• Triptych O krvi: piesne Ad Astra na básne Štefana Žáryho (1961)
• Slovenská pieseň na báseň J. Smreka (1972)
• Pohľad do neznáma (1976 – 77) piesňový cyklus na slová Petra Štilichu

Zbory

• O horách – vokálna symfónia (1934 – 42)
• O človeku – cyklus miešaných zborov na básne Jána Smreka (1962)

Hudba k filmu

• Boj sa skončí zajtra (1951)

Publikácie

• Všeobecná náuka o hudbe (1955)
• Akordika v hudbe 20. stor. (1977)

• Jozef Kresánek: Národný umelec Eugen Suchoň, SVKL (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry), 1961
• Kresánek, J., Vajda, I.: Národný umelec Eugen Suchoň. OPUS Bratislava, 1978
• Zavarský, Ernest: Eugen Suchoň. Hudobné centrum, 2008
• Suchoňová, Danica: Podmanený svet. Mladé letá, 1981
• Štilichová - Suchoňová, Danica: Život plný hudby. Mladé letá, 2005
• Jegorová, V.: Eugen Suchoň, Žizň i tvorčestvo. Sovietsky kompozitor, 1987
• Suchoň, Eugen: Denník z notovej osnovy. Perfekt, 2012
• Štilichová, Danica: Krútňava vo svete. Slovenské národné múzeum, 1993
• Eugen Suchoň: Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum, Bratislava, 2008
• Eugen Suchoň, Hudobnoteoretické dielo. Hudobné centrum, Bratislava 2018

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Suchoň

• Stránky venované Eugenovi Suchoňovi - www.suchon.info (po anglicky)
• Hudobné centrum
• Storočnica Eugena Suchoňa Archivované 2016-03-07 na Wayback Machine