Etna

S výškou 3 357 metrov (2021) je to najvyššia sopka v Európe. Názov pochádza z rímskeho slova Aetna, prevzatého z gréčtiny - aitho (horieť), alebo od Feničanov - attano. Arabi ju nazývajú Gibel Utlamat (hora ohňa), skomolenina tohto názvu (Mongibeddu) je tiež lokálne používaná. Sopka bola v antike objektom mnohých mytologických povier: boh vetra Eol v jaskyniach na Etne zajal vetry, Vulkán, boh kováčov tam mal svoju dielňu (taktiež ju mal aj na sopke Vulcano).

Etna
stratovulkán
Pôvod názvu: z rímskeho slova Aetna
Štát	Taliansko
Región	Sicília
Provincia	Catania
Nadmorská výška	3 357 m n. m.
Súradnice	37°45′13″S 14°59′34″V / 37,75361°S 14,99278°V / 37.75361; 14.99278
Prvá erupcia	~ 500 000 pred Kr.
Stav	aktívna
Poloha stratovulkánu na mape Talianska
Poloha stratovulkánu na mape Sicílie
Wiki Commons: Mount Etna
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sopka je izolovaný kopec, ležiaci približne 29 km od mesta Catania. Na jej úpätí sa nachádzajú vinice, olivové, figové a citrusové sady, vyššie polohy sú pokryté píniovými hájmi a vrchol je odlesnený, pokrytý lávovými prúdmi a vulkanickým popolom. Väčšiu časť roka sa na vrchole drží snehová pokrývka.

Sopka je trochu ťažšie klasifikovateľná, nesie znaky aj štítových sopiek, aj stratovulkánu. Príčina vulkanickej činnosti Etny ostáva stále nejasná, nakoľko vulkanizmus Etny priamo nesúvisí so žiadnou subdukčnou zónou (tá je však príčinou vulkanizmu neďalekých Liparských ostrovov), ani riftovou zónou, ani s vulkanizmom horúcich škvŕn. Mechanizmov objasňujúcich pôvod vulkanizmu je niekoľko:

• Asymetrický riftový systém medzi Maltsko-sicískym blokom a panvou Iónskeho mora
• Spätný posun litosférickej dosky v subdukčnej zóne pod Tyrrhenským morom, prípadne výstup magmy cez tzv. „doskové okno“
• Priesečník veľkých zlomových systémov (Maltský zlomový systém a zlomová zóna Messina-Giardini)
• Napätie spôsobené rozťahovaním Sicílsko-Kalábrijskej riftovej zóny

Počiatky sopečnej činnosti sa datujú na dobu pred pol miliónom rokov, emisiami tholeitických magiem v morskom a neskôr pobrežnom prostredí severne od dnešnej Catanie. Pred 300 000 rokmi pokračoval vývoj etapou tholeitických erupcií v juhozápadnom sektore Etny. Neskôr (približne pred 170 000 rokmi) pokračovali erupcie mafických magiem z centier Calanna a Trifoqulietto a vytvorila sa tzv. stará Etna. Pred 35 015 - 000 rokmi boli erupcie obzvlášť explozívne, popol z nich sa našiel až v Ríme - 800 km severne.

Pred 3 500 rokmi nastal kolaps východného krátera, podobný erupcii sopky Saint Helens v roku 1980, čo je zaznamenané Diodorom Sicílskym (je to prvý historický záznam o erupcii Etny).

 

Erupcie Etny sú väčšinou pokojné, efuzívne, ale občas sa vyskytnú aj explozívne erupcie (a vďaka hustému osídleniu v okolí, aj s katastrofickými následkami). Posledná katastrofická erupcia sa udiala v marci roku 1669. Predchádzali jej silné zemetrasenia s epicentrami na južných svahoch sopky. 11. marca sa otvorila veľká trhlina, lávové prúdy zničili mestečko Nicolosi, neskôr ešte ďalšie dve mestá a viacero dedín. V apríli prenikli až k Catanii, túto však ochránili hradby, ktoré odklonili lávu do prístavu. No 30. apríla však prúdy prenikli aj cez hradby a zničili celú západnú časť mesta. Celkový objem vyvrhnutej lávy bol približne 830 km³.

Ďalšia erupcia s pomerne veľkým lávovým prúdom sa odohrala v roku 1928, zničila mesto Mascali. V roku 1992 boli prevedené úspešné záchranné práce na odklonení lávy, smerujúcej na mestečko Zafferana. V rokoch 2002 – 2003 sopka vyprodukovala veľké mračná popola a prachu, ktoré boli viditeľné až z Líbye na druhej strane Stredozemného mora a aj z vesmíru.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etna

• www.volcano.si.edu Archivované 2004-07-23 na Wayback Machine - Etna na Global Volcanism Program (po anglicky)
• Hillary Mayell: National Geographic News Etna Volcano Becoming Dangerous, Experts Warn (po anglicky)
• Live webcam na volcanodiscovery.com