Druhá Čečenská Vojna

Hlavné bojové akcie prebiehali od augusta 1999 do mája 2000, ruské vojská však v rámci protiteroristických aktivít operovali v oblasti až do 16. apríla 2009.

Druhá čečenská vojna
Dátum 30. september 1999 — 15. apríl 2009 Miesto Severný Kaukaz Casus belli invázia islamských militantov do Dagestanu, bombové útoky na ruské obytné domy Výsledok nastolenie federálnej kontroly nad Čečenskom
Protivníci
Rusko proruské Čečenské sily	Čečenská republika Ičkéria Kaukazský front Arabskí žoldnieri
Velitelia
Boris Jeľcin Vladimir Putin Dmitrij Medvedev Achmat Kadyrov† Ramzan Kadyrov	Aslan Maschadov† Abdul-Chalim Saidulajev† Doku Umarov Ibn Al-Chattab† Abu Hafs al-Urdani†
Sila
93 000 mužov (1999)	22 000 mužov (ruský odhad)
Straty
najmenej 6000 padlých a nezvestných	asi 5000 padlých a zajatých (ruské zdroje)
Historický portál

Táto vojna si podľa rôznych odhadov vyžiadala od 25 000 do 50 000 obetí, väčšinu z nich predstavujú civilisti. Straty ruských vojsk podľa oficiálnych údajov predstavujú 5200 mužov, podľa neoficiálnych tvrdení však zahŕňajú až 11 000 mŕtvych.

Čečenská republika Ičkéria sa síce po prvej čečenskej vojne v r. 1996 stala fakticky nezávislou, nebola však stabilným štátom. Oficiálna vláda Čečenska vedená novým prezidentom Aslanom Maschadovom mala len slabú kontrolu nad krajinou. Obzvlášť mimo hlavného mesta Groznyj rozsiahlym oblastiam samozvane vládli rôzni povstaleckí velitelia (ako napr. Salman Radujev, zať mŕtveho Džochara Dudajeva), mnohí sa navyše stavali nepriateľsky k centrálnej vláde. Vymožiteľnosť práva sa zminimalizovala, kriminalita výrazne narastala a únosy s cieľom výkupného sa v Čečensku stali bežnou praxou. Výrazne tiež narástol vplyv islamských extrémistických skupín, ktoré sa dostávali do častých konfliktov s oficiálnymi čečenskými bezpečnostnými silami, čo v r. 1998 vyústilo až do vyhlásenia výnimočného stavu.

Tieto problémy a neschopnosť vlády v Groznom zaviesť v krajine poriadok vyvrcholili v auguste 1999 inváziou islamistických militantov pod vedením Šamila Basajeva a Ibn Al-Chattába do susedného Dagestanu. To, spolu so sériou veľkých teroristických útokov v ruských mestách, definitívne presvedčilo ruských predstaviteľov o nevyhnutnosti vojenského zásahu v Čečensku s cieľom obnoviť v ňom federálnu kontrolu.

Prvé letecké nálety na čečenské územie začali ruské sily už s potláčaním islamistickej invázie v Dagestane na konci augusta 1999. 1. októbra ruské pozemné vojská na čečenskom území rozvinuli rozsiahlu ofenzívu, na začiatku decembra obkľúčili mesto Groznyj a 2. februára 2000 ho definitívne obsadili. Čečenský odpor sa podobne ako počas prvej vojny opäť presunul hlavne do horských oblastí, nebol však už taký efektívny a ruské vojská do mája 2000 nad Čečenskom fakticky prevzali kontrolu. V regióne obnovili federálnu vládu a na jej čelo postavili promoskovsky orientovaného Achmata Kadyrova (pôvodne Dudajevov spojenec). Čečenský povstalecký odpor sa postupne obmedzil na sporadické partizánske akcie (hlavne v hornatých oblastiach na juhu krajiny) a už nikdy nedosiahol výraznejšej intenzity.

Podobne ako počas prvej vojny, aj teraz dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a vojnovým zločinom. Ruská armáda bola silno kritizovaná napr. za bombardovanie Grozného s použitím balistických rakiet krátkeho doletu z 21. októbra 1999, pri ktorom zahynulo viac ako 140 civilistov, či masívne letecké bombardovanie dediny Katyr-Jurt zo 4. februára 2000 (viac ako 170 obetí). Predovšetkým frustrácia z prehranej vojny a snaha o pomstu, často v kombinácii s islamským náboženským fanatizmom, priviedla mnohých čečenských rebelov k uskutočňovaniu teroristických útokov zameraných hlavne proti ruským civilistom a predstaviteľom federálnej čečenskej vlády. 9. mája 2004 bol pri bombovom útoku počas vojenskej prehliadky zabitý Achmat Kadyrov, 27. decembra 2002 pri veľkom samovražednom bombovom útoku na sídlo federálnej vlády v Groznom zahynulo až 83 ľudí. V najznámejších útokoch proti civilistom čečenskí teroristi v r. 2002 obsadili Moskovské divadlo, či v r. 2004 prepadli školu v Beslane. Tieto a mnohé ich ďalšie teroristické akcie si vyžiadali stovky obetí.

Kvôli upevneniu federálnej vlády a potlačeniu zvyškov povstaleckého odporu, spojeného s protiteroristickými akciami (ruskí predstavitelia celú druhú čečenskú vojnu označovali len ako protiteroristickú operáciu) pokračovala prezencia ruských vojsk v krajine až do 16. apríla 2009, keď bola protiteroristická operácia v Čečensku oficiálne vyhlásená za ukončenú.

Na ruskej strane za prvý rok bojových operácií od augusta 1999 do konca roku 2000 padlo alebo bolo nezvestných 3007 mužov, ďalších 8771 bolo ranených. Neskôr ich straty narastali najmä v dôsledku nečakaných prepadov menších jednotiek. Do roku 2008 tvorili celkové straty asi 6000 mŕtvych a nezvestných. Do konca bojových operácii stratili ruské sily najmenej 7620 mužov (zabitých a nezvestných). Problémom ruských ozbrojených síl počas operácie bol nedostatok dôkladne vycvičených, disciplinovaných vojakov a nízka morálka mužstva v radových jednotkách. Chýbala potrebná technika vhodná na boje proti partizánom, letecká podpora schopná boja v horskom teréne i v noci a iné. Neprejavovala sa ani iniciatíva nižších veliteľov, ktorá je veľmi dôležitým faktorom pri podobných bojoch menšej intenzity.