Death Metal

Zvyčajne využíva mimoriadne skreslené gitary, tremolovanie, hlboký hrdelný spev, blast beaty, molové tóniny alebo atonálnosť, a komplexnú štruktúru piesní spolu s frekventovanými zmenami tempa. Podľa internetovej hudobnej databázy Allmusic doviedol death metal do krajnosti thrashovú posadnutosť morbídnosťou, a „ako názov štýlu napovedá, textová náplň pojednáva výlučne o smrti, bolesti a utrpení.“

Death metal
Morbid Angel naživo (2006)
Pôvod v štýloch	Thrash metal Prvá vlna black metalu
Kultúrne pozadie	Polovica 80. rokov – Spojené štáty, predovšetkým Florida
Typické nástroje	Spev, Elektrická gitara, Basová gitara, Bicie
Všeobecná popularita	V undergrounde počas 80. rokov, mierny vzostup na prelome 80. a 90. rokov, na začiatku 90. rokov malá až priemerná popularita. Od počiatku nového milénia narastá rozmanitosť a legitimita.
Podštýly
Melodický death metal, Technický death metal
Zmes štýlov
Deathcore, Blackened death metal, death/doom, Deathgrind, Death ’n’ roll
Regionálne scény
Brazília, Argentína, Spojené štáty, Austrália, Holandsko, Belgicko, Poľsko, Nemecko, Nórsko, Švédsko, Hongkong, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Lichtenštajnsko
Hudobný portál

Osvojac si hudobnú štruktúru thrash metalu a raného black metalu, death metal prišiel na svetlo sveta v polovici 80. rokov. Metalové partie typu Slayer, Kreator, Celtic Frost, a Venom mali veľký vplyv na formovanie žánru. Possessed a Death, spolu so skupinami ako Obituary, Carcass, Deicide a Morbid Angel bývajú často považovaní za priekopníkov žánru. Na prelome 80. a 90. rokov sa death metal dostal do povedomia širšej verejnosti, keď zavedené nahrávacie spoločnosti ako Combat, Earache a Roadrunner začali s deathmetalovými kapelami podpisovať zmluvy v dovtedy nevídanej miere. Odvtedy sa death metal začal rozčleňovať, vytvoriac tak množstvo deathmetalových štýlov.

Začiatky

Anglická heavymetalová skupina Venom z Newcastlu svojím albumom Welcome to Hell z roku 1981 položila základ pre neskorší thrash metal, death metal a black metal. Svojím temným, surovým zvukom, drsným spevom, a pyšní na svoju strašidelnú satanistickú image dokázali inšpirovať extrémne metalové skupiny. Americká kapela Slayer, založená roku 1981, sa taktiež zaraďuje medzi významné kapely, ktoré ovplyvnili raný death metal. Ide síce o thrashmetalovú kapelu, ale ich hudba bola surovejšia než hudba ich thrashových rovesníkov Metallicy, Megadeth a Exodus. Svojou krkolomnou rýchlosťou a inštrumentálnym majstrovstvom, a takisto textami zaoberajúcimi sa smrťou, násilím, vojnou a satanizmom, si získali široký okruh oddaných priaznivcov. Podľa serveru Allmusic tretí album Slayer Reign in Blood „inšpiroval celý deathmetalový žáner“. Mal veľký vplyv na čelných predstaviteľov žánru.

 

Skupine Possessed, založenej v roku 1983 v oblasti sanfranciského zálivu, sa pripisuje zásluha na „pospájaní styčných bodov“ medzi thrash metalom a death metalom svojím debutovým albumom Seven Chuches z roku 1985. Zatiaľ čo kritici pripisujú kapele vplyv Slayer, súčasní aj bývalí členovia skupiny ale uvádzajú, že najväčšmi ovplyvnili ich sound Venom a Motörhead, ako aj raná tvorba Exodus. Aj keď skupina vydala iba dva štúdiové albumy, hudobnými kritikmi a hudobníkmi býva označovaná ako „veľkolepá“, čo sa rozvoja deathmetalového štýlu týka, a tiež býva považovaná za prvú deathmetalovú kapelu vôbec. Earache Records poznamenáva, že „ich obľuba Treya Azagthotha a Morbid Angel ich viedla k tomu, čo robili vo svojich počiatkoch na legendárnej nahrávke Seven Churches. Possessed preukázateľne urobili pre rozvoj 'Death Metalu' viac, než ktorákoľvek iná kapela z ranej scény druhej polovice 80. rokov.

 

V období, keď sa formovali Possessed, sa na Floride vynorila ďalšia prelomová kapela: Death. Skupinu, pôvodne známu ako Mantas, založili roku 1983 Chuck Schuldiner, Kam Lee a Rick Rozz. Roku 1984 vydávajú svoje prvé demo nazvané Death by Metal nasledované ďalšími demo kazetami. Už onedlho boli medzi obchodníkmi s kazetami rovnako výrazne podporovaní ako „ktorýkoľvek iný dobre zavedený metalový počin.“ S gitaristom Schuldinerom čoby spevákom, mala skupina Death veľký vplyv na rozvíjajúcu sa scénu. Rýchle riffy v molových tóninách a gitarové sóla dopĺňalo rýchle bubnovanie, vytvoriac tak štýl, ktorý sa uchytil medzi obchodníkmi s kazetami. Podľa redaktora Allmusic Eduarda Rivadavia je Schuldiner „všeobecne považovaný za otca death metalu“. Chad Bowar z About.com vyhlásil, že debutový album Death Scream Bloody Gore z roku 1987 je „evolúciou od thrash metalu smerom k death metalu“, a v novinách San Francisco Chronicle bol vyhlásený za „prvú skutočnú deathmetalovú nahrávku“.

Medzi ďalších priekopníkov death metalu v Spojených štátoch, sa popri Possessed a Death, zaraďujú Autopsy, Necrophagia, Master, Morbid Angel, Massacre, Atheist, Post Mortem, Obituary a Deicide.

Nárast popularity

Okolo roku 1989 začali mnohé kapely, medzi inými floridskí Obituary, Morbid Angel či Deicide, podpisovať zmluvy s dychtivými labelmi, ktoré vytušili príležitosť ako vytĺcť zo žánru peniaze. Tieto kapely z Floridy bývajú zväčša označované ako „floridský death metal“. Koncom 80. rokov sa deathmetalové hnutie rozšírilo tiež do Švédska, kde medzi priekopníkov patrili kapely ako Carnage, God Macabre, Entombed, Dismember a Unleashed. Počiatkom 90. rokov sa začal formovať zväčša melodický „göteborský metal“, zastupovaný kapelami ako Dark Tranquillity, At the Gates a In Flames.

Koncom desaťročia sa k slovu začínajú dostávať taktiež nové štýly. Britská kapela Napalm Death sa začala stále väčšmi spájať s death metalom, predovšetkým po vydaní albumu Harmony Corruption roku 1990. Tento album sa vyznačuje agresívnym a značne technickým gitarovým riffovaním, komplexnou rytmikou, sofistikovaným growlingom Marka „Barneyho“ Greenwaya a textami zameranými na spoločenské problémy, čím sa prelínal s grindcoreom. Medzi ďalšie skupiny, ktoré najväčšmi prispeli k tomuto raného hnutiu, sa zaraďujú Briti Bolt Thrower a Carcass, a Newyorčania Suffocation.

A napokon, v roku 1991 vydávajú Death svoj štvrtý album Human, ukážkový príklad moderného death metalu. Zakladateľ Death Schuldiner pomohol posunúť hranice nekompromisnej rýchlosti a technickej virtuozity, keď spojil technickú a spletitú gitarovú hru s komplexným aranžmánom a emotívnymi gitarovými sólami. K ďalším ukážkam možno zaradiť Necroticism – Descanting the Insalubrious od Carcass, Effigy of the Forgotten od Suffocation a Clandestine od Entombed, vydané roku 1991. Všetky hore uvedené albumy nesú nasledovnú charakteristiku: nepredvídané zmeny v tempe a štruktúre, zvyčajne extrémne rýchle bubnovanie, morbídne texty a hrdelné vokály.

Earache Records, Relativity Records a Roadrunner Records sa stali najdôležitejšími labelmi žánru. Earache vydáva albumy Carcass, Napalm Death, Morbid Angel a Entombed, a Roadrunner albumy skupín Obituary a Pestilence. Aj keď sa spočiatku nejednalo o labely vyhranené na death metal, v priebehu prvej polovice 90. rokov sa postupne stali vlajkovými loďami žánru. Okrem vyššie spomenutých vznikli nové spoločnosti, napríklad Nuclear Blast, Century Media a Peaceville. Mnohé z týchto labelov boli v 90. rokoch úspešné aj v iných odnožiach metalu.

V septembri 1990 manažér Death Eric Greif zorganizoval jeden z prvých deathmetalových festivalov v Severnej Amerike nazvaný Day of Death. Festival sa konal na predmestí Milwaukee Waukesha vo Wisconsine a vystúpilo na ňom 26 interpretov, medzi inými napríklad Autopsy, Broken Hope, Hellwitch, Obliveon, Revenant, Viogression, Immolation, Atheist a Cynic.

Neskorší vývoj

Popularita death metalu dosiahla svoj vrchol v rokoch 1992-93, keď sa niektorým kapelám ako Morbid Angel, Cannibal Corpse a Obituary podarilo vydobyť mierny komerčný úspech. Avšak žánru ako celku sa nikdy nepodarilo preraziť v strednom prúde populárnej hudby. Narastajúca popularita žánru bola pravdepodobne dôvodom rivality medzi nórskou blackmetalovou a švédskou deathmetalovou scénou. Fenriz zo skupiny Darkthrone poznamenal, že nórski blackmetaloví hudobníci mali v tej dobe „plné zuby celej deathmetalovej scény“. V 90. rokoch sa death metal začal rozčleňovať, vytvoriac tak množstvo štýlov, ktoré majú v „podzemí“ stále obrovské množstvo verných priaznivcov.

Inštrumentálna stránka

Typická zostava deathmetalových kapiel najčastejšie pozostáva z dvoch gitaristov, basgitaristu, speváka a bubeníka, väčšinou využívajúceho „hyper dvojkopákové blast beaty“. Aj keď takáto zostava býva najbežnejšia, kapely príležitostne využívajú aj iné nástroje, napríklad klávesy.

Žáner je často spájaný s rýchlymi, hlboko skreslenými a podladenými gitarami; gitarová hra využíva techniky ako palm muting a tremolo picking. Bicie sú zväčša agresívne a energické; nesmierne rýchle údery bicích dotvárajú spletitosť žánru.

Death metal je známy prudkým tempom a nepredvídanými zmenami tempa a taktu. Nezvyčajné nie sú ani chromatické progresie a premenlivá štruktúra skladieb, často bez klasického usporiadania strofa-refrén. V niektorých kruhoch sa kvôli efektu používajú melodické riffy a harmónie. Tento melodický a harmonický štýl hry dal vzniknúť melodickému death metalu. Pri tom všetkom býva vyzdvihovaný neustály vývoj tém a motívov.

Spev a texty

 

Spev v death metale pozostáva väčšinou z hrdelných škrekov, chrochtania, bľabotania a nízkeho vrčania, tzv. „growlingu“. Growling je omylom považovaný za formu screamingu, ktorý používa najnižší hlasový register známy ako „vocal fry“. Síce skúsení speváci dokážu predniesť growling využitím tejto techniky, známej ako „fry screaming“, no „pravý“ deathmetalový growling vzniká využitím úplne odlišnej techniky. Medzi najčastejšie, a často medzi sebou mylne zamieňané, metódy „drsného“ spevu používaného v žánri patrí „vocal fry scream“, „false chord scream“ a „pravý“ death growl. Growling je občas ironicky označovaný aj ako „vokál štýlu cookie monster“, podľa rovnomennej populárnej postavičky zo seriálu Sezam, otvor sa! (v českej mutácii známej ako „Keksík“), ktorej hlas znie veľmi podobne hrdelnému spevu. Často kritizovaný deathmetalový hrdelný spev je dôležitý na presvedčivé dokreslenie agresívneho textového obsahu. Screaming vo vysokých tónoch, príležitostne využívaný v death metale, možno počuť v piesňach skupín Death, Exhumed, Dying Fetus, Cannibal Corpse, Job for a Cowboy a Deicide.

Textová náplň death metalu obyčajne popisuje násilné skutky známe z tzv. „béčkových“ hack’n‘slash hororových filmov o masových vrahoch, ale zapodieva sa tiež takými témami ako sú satanizmus, náboženstvo, okultizmus, Lovecraftovský horor, príroda, mystika, filozofia, science fiction či politika. Tematika násilia sa síce objavuje aj v iných hudobných žánroch, deathmetalová textová náplň ale vyviera z detailného popisovania odporných skutkov rôznych psychopatov, ktorí praktizujú násilie v rámci sadistického mučenia, opisuje sa mrzačenie, znásilňovanie, kanibalizmus, nekrofília a „ďalšie relaxačné radovánky“. Anglická sociologička Keith Kahn-Harris tvrdí, že toto očividné glorifikovanie násilia možno pripísať na vrub „fascinácii“ ľudským telom, ktoré všetci ľudia majú do určitej miery rovnaké, fascináciou, ktorá je zmesou túžby a znechutenia.

Deathmetaloví hudobníci a publicisti obhajujú túto hudbu tým, že ide iba o druh umenia a zábavy, síce trošku extrémnejší, zdieľajúci však charakteristické znaky s filmovým hororom. Jan Petričko, redaktor českého rockového časopisu Spark sa vyjadril, že „len naprostý naivka by si myslel, že všetko toto... neovplyvnilo extrémne odnože rockovej hudby. Naopak, tvrdý rock bol od prvej chvíle soundtrackom pre tieto zhusta kontroverzné a provokatívne umelecké a kultúrno-spoločenské aktivity, heavy metal potom ich priamym bastardom...“

Takýmto vysvetlením sa dostávajú hudobníci pod paľbu kritiky medzinárodných aktivistov, ktorí tvrdia, že táto hudba sa podpisuje pod to, že veľké množstvo dorastajúcej mládeže glorifikuje násilie, nepoznajúc spoločenský kontext či neuvedomujúc si, že takéto metafory môžu stimulovať násilné správanie. Podľa Alexa Webstera basgitaristu Cannibal Corpse nie sú „krvilačné texty tým, čo nás drží bokom od mainstreamu, ako vravia ľudia. Myslím si, že im skôr vadí naša muzika, pretože mainstreamový zábavný priemysel je plný násilia.“

Najpopulárnejšia teória o pôvode názvu žánru sa viaže k skladbe s názvom „Death Metal“ z rovnomenného demo albumu skupiny Possessed z roku 1984, a ktorá sa potom objavila aj ich debutovom albume Seven Churches z roku 1985. Spevák a basgitarista z Possessed Jeff Becerra vraví, že to on zaviedol pojem „death metal“ v roku 1983 pri riešení domácej úlohy, ktorú dostal na hodine angličtiny na strednej škole. Ďalšie možné vysvetlenie ako vznikol názov žánru sa viaže k fanzinu Death Metal, ktorý založili Thomas Fischer a Martin Ain zo skupín Hellhammer a Celtic Frost. Takisto kompilácia vydaná vydavateľstvom Noise Records roku 1984 niesla názov Death Metal. Aj iné nahrávky mohli inšpirovať pomenovanie žánru, napríklad demo skupiny Death vydané roku 1984 sa volalo Death by Metal.

Je nutné poznamenať, že uvádzané príklady sa nemusia týkať vždy len príslušného štýlu. Mnoho kapiel možno ľahko zaradiť do dvoch alebo aj viacerých žánrových „škatuliek“, a presná kategorizácia jednotlivých kapiel je často diskutabilná a je vecou názoru a interpretácie.

• Melodický death metal: Za predchodcu „melodického death metalu“ možno považovať škandinávsky death metal. Melodický death metal, tiež známy aj ako „melodeath“, je formou heavy metalu s niektorými prvkami death metalu. Na rozdiel od iných deathmetalových štýlov, melodeath využíva obyčajne screaming namiesto growlingu, pomalšie tempá, oveľa viac melódií a výnimočne možno začuť aj čisté vokály. Skupine Carcass sa občas pripisuje vydanie prvého albumu v tomto štýle, keď v roku 1993 vydali album Heartwork. Avšak za najdôležitejších priekopníkov tohto žánru, a tiež göteborského metalu, sa označujú zvyčajne švédske skupiny In Flames, Dark Tranquillity a At the Gates.

• Technický death metal: Technický death metal a "progresívny death metal" sú príbuzné pojmy, ktorými sa označuje tvorba skupín vyznačujúcich sa komplexnosťou svojej hudby. Medzi spoločné znaky patrí dynamická štruktúra piesní, nezvyčajné takty, atypické rytmy a zvláštne harmónie a melódie. Skupiny spadajúce pod technický death metal alebo progresívny death metal zväčša kombinujú zaužívané deathmetalové motívy s prvkami progresívneho rocku, džezu alebo vážnej hudby. Aj keď pojem technický death metal sa niekedy používa v súvislosti so skupinami, ktoré sa zameriavajú na rýchlosť, extrémnosť a tiež na komplexnosť, medzi progresívnym a technickým death metalom je veľmi tenká hranica. Tieto pojmy, skrátene „tech death“ a „prog death“, sa zvyčajne používajú v súvislosti s kapelami typu Nile, Edge of Sanity, Gojira, Opeth, Origin a Sadist. Cynic, Atheist, Pestilence a Gorguts patria medzi kapely známe tým, že vytvorili džezom ovplyvnený death metal. Tvorbu skupín Necrophagist a Spawn of Possession zase charakterizuje vplyv vážnej hudby. Priekopníci death metalu Death takisto koncom svojej kariéry vycibrili svoj štýl do progresívnejšej podoby. Poľská skupina Decapitated si získala uznanie čoby jedna z popredných moderných európskych kapiel technického death metalu.

• Deathcore: S rastúcou obľubou metalcoru niektoré jeho črty prevzal death metal. Metalcore skombinovaný s deathmetalovými vplyvmi možno počuť v tvorbe skupín Suicide Silence, Salt the Wound a na EP Doom od skupiny Job for a Cowboy. Charakteristické vlastnosti death metalu, ako rýchle bubnovanie (vrátane blast beatov), podladené gitary, tremolo picking a growling, sa kombinujú so screamingom, melodickými riffmi a breakdownami. Časopis Decibel tvrdí, že „breakdowny, jedna z ochranných známok Suffocation, splodili kompletný metalový štýl: deathcore“.

• Death/doom: Death/doom je štýl, ktorý kombinuje pomalé tempá a melancholickú atmosféru doom metalu s hlbokým growlingom a dvojkopákovým bubnovaním death metalu. Štýl vznikol v polovici 80. rokov a v priebehu 90. rokov si vydobyl určitú popularitu. Medzi priekopníkov tohto štýlu sa zaraďujú skupiny ako Autopsy, Winter, Asphyx, Disembowelment, Paradise Lost, a My Dying Bride.

 

• Goregrind, deathgrind a pornogrind: Tieto štýly kombinujú intenzitu, rýchlosť a strohosť grindcoru s komplexnosťou death metalu. Od death metalu sa odlišujú tým, že len zriedkakedy v nich počuť gitarové sóla, vokály pozostávajú zväčša zo ziapania (aj keď deathmetalový growling sa tiež používa, niektorými kapelami dokonca v prevažujúcej miere) a dĺžka skladieb býva väčšinou kratšia, obvykle v rozmedzí dvoch až troch minút. Od grindcoru sa tieto štýly líšia technickejším ponímaním, a menej evidentný je tiež vplyv hardcore punku. K významným deathgrindovým skupinám patria Napalm Death, Brujeria, Cattle Decapitation, Cephalic Carnage, Pig Destroyer, Circle of Dead Children a Rotten Sound.

• Death ’n’ roll: je štýl kombinujúci deathmetalové hrdelné vokály a extrémne skreslené podladené gitarové riffy s prvkami klasického rock and rollu, hard rocku 70. rokov a tradičného heavy metalu. K typickým predstaviteľom štýlu patria Entombed a Gorefest.

• Blackened death metal: je štýl, ktorý kombinuje death metal a black metal. Príkladom blackened death metalu sú kapely ako Belphegor, Behemoth, Akercocke, a Sacramentum.

Ostatné štýly a fúzie

Existujú ďalšie heavymetalové štýly, ktoré vznikli zlučovaním death metalu s nemetalovými žánrami, napríklad fúzia death metalu a džezu. Príkladmi sú Atheist a Cynic; Atheist zašli tak ďaleko, že do svojej tvorby včlenili bubenícke sóla a là jazz, zatiaľ čo posledne menovaná kapela do svojej tvorby zakomponovala prvky jazz fusion. Nile začlenili do svojej tvorby egyptskú hudbu a tematiku stredného východu, a Alchemist obohatili svoj sound o prvky psychedélie a hudby austrálskych domorodcov. Niektoré skupiny, napríklad Nightfall, Septic Flesh a Eternal Tears of Sorrow používajú vo svojej tvorbe klávesy a symfonické elementy, čím vytvorili fúziu symfonického metalu a death metalu, niekedy označovanú ako symfonický death metal.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému death metalové hudobné skupiny.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Death metal na anglickej Wikipédii.

Hudobný portál