Chanel No. 5: Voňavka, parfém

5 bol prvý parfum od francúzskej návrhárky Gabrielle „Coco“ Chanel. Na trh ho uviedla v roku 1921. Jeho vôňu vytvoril francúzsko-ruský chemik a parfumér Ernest Beaux. Dizajn fľaše bol dôležitou súčasťou značky tohto parfumu. Prvou tvárou vône bola samotná Coco Chanel, ktorá sa objavila v reklame publikovanej v americkom módnom časopise Harper's Bazaar v roku 1937.

Ženské voňavky sa tradične delili na dve základné kategórie. „Ctihodné dámy“ uprednostňovali vône jediného záhradného kvetu, zatiaľ čo sexuálne provokatívne indolické parfumy s obsahom zvieracieho pižma alebo jazmínu sa spájali so ženami šedej zóny, prostitútkami či kurtizánami. Coco Chanel hľadala novú vôňu, takú, ktorá by oslovila modernú ženu a vystihla ducha slobody ženy 20. rokov 20. storočia.

Keď mala Chanel dvanásť rokov, dali ju do kláštorného sirotinca Aubazine, kde strávila šesť rokov v tvrdej mníšskej discilplíne. Kláštor založil Cisterciánsky rád ešte v 12. storočí, a nachádza sa v regióne Nové Akvitánsko v strednom Francúzsku. Od začiatku pobytu v sirotinci sa Chanel vytvárali silné asociácie s číslovkou päť, ako označenie čistého stelesnenia veci, jej ducha, jej mystického významu. Cesty, ktoré viedli Chanel do katedrály na každodenné modlitby, boli usporiadané v kruhových vzoroch opakujúcich číslo päť.

S číslom päť sa spájali aj niektoré javy v záhradách opátstva, ktoré prechádzali do okolitých svahov posiatych skalnými ružami.

V roku 1920, keď jej na posúdenie predložili malé sklenené fľaštičky so vzorkami vôní s číslami 1 až 5 a 20 až 24, Chanel si vybrala fľaštičku číslo 5. Svojmu hlavnému parfumérovi Ernestovi Beauxovi, ktorého poverila vývojom novej vône, povedala: „Svoje kolekcie šiat predstavujem piateho mája, piateho mesiaca v roku, a preto necháme túto vzorku číslo päť, aby si tento názov ponechala, prinesie to šťastie“.

Coco Chanel chcela vyvinúť novú, výrazne modernú vôňu už dlhšie pred rokom 1920. V tom čase bol jej milencom ruský veľkovojvoda Dmitri Pavlovič Romanov, vrah Rasputina. Vojvoda ju na Francúzskej riviére zoznámil s Ernestom Beauxom, hlavným parfumérom firmy A. Rallet and Company, kde bol zamestnaný od roku 1898. Spoločnosť bola oficiálnym dodávateľom parfumov pre ruskú kráľovskú rodinu. Obľúbenou vôňou cárovnej Alexandry, ktorú špeciálne pre ňu vytvoril A. Rallet v Moskve, bola opulentná kolínska voda s ružou a jazmínom s názvom Rallet O-De-Kolon N°1 Vesovoi.

Počas Ruskej občianskej vojny sa Beaux pripojil k Bielym. Roky 1917 – 1919 strávil ako poručík ďaleko na severe, kde v poslednej arktickej základni kontinentu, Archangeľsku, kde vo väznici vypočúval boľševických väzňov. Polárny ľad, mrazivá prímorská krajina a belosť zasneženého terénu podnietili jeho túžbu zachytiť sviežu vôňu tejto krajiny v novom parfume.

Na novej voňavke pre Chanel začal pracovať v roku 1920, prácou strávil niekoľko mesiacov koncom leta a na jeseň. Vychádzal z ružového a jazmínového základu z parfumu Rallet N°1, ktorý upravoval tak, aby bol čistejší, a zároveň odvážnejší, pripomínajúci polárnu sviežosť, ktorú zažil počas vojnových rokov. Experimentoval s modernými syntetickými látkami, pridal svoj vlastný vynález „Rose EB“ a prímesy z nového zdroja jazmínu, komerčnej zložky s názvom Jasophore. Vynovená komplexná receptúra zvýšila množstvo koreňa kosatca a prírodného pižma.

Kľúčom bolo Beauxovo použitie aldehydov. Aldehydy sú organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka a vodíka. Manipuláciou v laboratóriu v kľúčových fázach chemickej reakcie dosiahol zastavenie chemického procesu a izoláciu vône. Pri kreatívnom použití tak aldehydy pôsobia ako zosilňovače arómy. Beauxov študent Constantin Weriguine sa vyjadril, že aldehyd, ktorý Beaux použil, mal čistý tón Arktídy, „topiaci sa zimný tón“. Beaux pripravil pre Chanel desať sklenených fľaštičiek na posúdenie, a očísloval ich 1–5 a 20–24, s rôznymi variáciami zlúčeniny. „Číslo päť. Áno,“ povedala Chanel neskôr, „to je to, na čo som čakala. Parfum ako nič iné. Ženský parfum s vôňou ženy“.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chanel No. 5 na anglickej Wikipédii.