Česko-Slovensko, 1923 – 1928 Bratislavská Župa
Bratislavská župa, úradný názov Župa XV.
Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 11 458 km² a jej správnym centrom bola Bratislava.
| Župa XV. (Bratislavská župa) | |
| župa | |
| Oficiálny názov: Župa XV. | |
| Zaužívaný názov: Bratislavská župa | |
| Štát |  Česko-Slovensko |
|---|---|
| Sídlo župy | Bratislava |
| Najvyšší bod | Veľká Javorina |
| - výška | 970 m n. m. |
| Najnižší bod | koryto Dunaja |
| - výška | 110 m n. m. |
| Číslo župy | XV |
| Rozloha | 7 800 km² (780 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 718 200 (1921) |
| Hustota | 92,1 obyv./km² |
| Vznik | 1. januára 1923 |
| Zánik | 1. júla 1928 |
| Župan | Matej Metod Bella (1923 – 1928) |
| Počet okresov | 15 (1923) |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vznik a zánik župy
Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp (vrátane Bratislavskej) prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj v nových hraniciach vymedzená Bratislavská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Bratislavská župa mala poradové číslo XV. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Bratislavská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.
Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev. V Bratislavskej župe vtedy zvíťazili protivládne a opozičné strany. Županom Bratislavskej župy bol vymenovaný Matej Metod Bella.
Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928. Bratislavská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej. Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.
Župy boli obnovené na území Slovenska ešte v rokoch 1939 – 1945 za Slovenského štátu. Vtedy vznikla i novo vymedzená Bratislavská župa.
Územné vymedzenie župy
Bratislavská župa sa rozkladala na území juhozápadného Slovenska a patrilo do nej okrem Bratislavy aj Záhorie, Dolné Považie a časť Stredného Považia a Podunajska. Zaberala tak prihraničné územie s Moravou, Rakúskom i Maďarskom.
Okresy
Pri vzniku mala Bratislavská župa týchto 15 okresov:
- Bratislava (vrátane mesta)
- Malacky
- Skalica
- Senica
- Myjava
- Nové Mesto nad Váhom
- Piešťany
- Hlohovec
- Trnava
- Modra
- Galanta
- Šaľa
- Komárno
- Dunajská Streda
- Šamorín
Referencie
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bratislavská župa (1923–1928) na českej Wikipédii.
17°07′35″V / 48,147085°S 17,126389°V
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.