Atómová bomba alebo jadrová bomba je:
Medzi jadrové zbrane sa niekedy radia aj zbrane, kde štiepny materiál slúži iba ako zdroj rádioaktívneho zamorenia cieľovej oblasti (tzv. špinavá bomba).
Tento článok je o atómovej bombe v užšom zmysle, prvý význam je opísaný pod článkom jadrové zbrane.
Skladá sa z dvoch alebo viacerých spočiatku od seba oddelených kusov čistého štiepneho materiálu (235U alebo 239Pu) v podkritickom množstve. Pomocou vyvolanej explózie (pomocou zvyšných častí bomby nazývaných „konvenčná trhavina“ a „zariadenie na vyvolanie jadrovej nálože“) sa tieto kusy spoja do jedného celku, čím sa dosiahne nadkritické množstvo a lavínovitou reakciou sa vyvolá atómový výbuch.
235Urán sa vyskytuje v prirodzenom uráne na 0,71 %, preto sa musí vyrábať v špeciálnych zariadeniach. 239Plutónium sa získava v špeciálnych reaktoroch. Vyššie spomenuté kritické množstvo je pri 100 %235Uráne 10 – 15 kg, pri 100 % 239Plutóniu 5 – 6 kg (čo je guľa s polomerom 4 cm).
Existuje ešte iný spôsob spustenia atómovej bomby: Z kritického množstva sa rýchlo odstránia látky absorbujúce neutróny (napr. kadmium).
Reťazová reakcia v obidvoch prípadoch spustenia spôsobí v priebehu 5x10−6 sekúnd atómovú detonáciu pri teplote 50 miliónov kelvinov a pretlaku 1 milión barov. V prípade 20 kilotonovej bomby dosiahne ohnivá guľa po 1 sekunde svoj maximálny priemer 500 m, potom asi 10 s ostane nezmenená, až sa napokon v dôsledku ochladenia zmenší.
Ako prvá krajina vyrobili atómovú bombu Spojené štáty v roku 1945. Neskôr túto zbraň získali Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India a Pakistan. Podľa všetkého túto zbraň vlastní aj Izrael, ktorý sa k tejto téme odmieta oficiálne vyjadriť. Pravdepodobne ju vyvinul v spolupráci s Juhoafrickou republikou, ktorá sa však jadrových zbraní vzdala, túto skutočnosť však priznala nepriamo.
Kórejská ľudovodemokratická republika sa 10. februára 2005 priznala že sa jej takisto podarilo vytvoriť atómovú bombu. Niektoré krajiny sa svojho jadrového výskumu vzdali na základe zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Niektoré štáty východnej Európy získali následkom rozpadom Sovietskeho zväzu jadrové zbrane, väčšinou ich však predali späť Rusku (Ukrajina, Bielorusko). V Európe a na Blízkom východe zdieľa jadrové zbrane Spojených štátov amerických niekoľko členských krajín NATO, sú to Belgicko, Taliansko, Holandsko, Turecko a Nemecko, ktoré zároveň vyrába niektoré komponenty pre Francúzske jadrové zbrane.
Jadrové zbrane predstavovali najväčší odstrašujúci prostriedok proti prípadnému konfliktu v období studenej vojny.
Krajina | Množstvo jadrových hlavíc aktívnych / celkovo | Rok prvého testu | Štatút Dohody o všeobecnom zákaze jadrových skúšok |
---|---|---|---|
Krajiny Zmluvy o nešírení jadrových zbraní | |||
Spojené štáty americké | 1 950 / 8 500 | 1945 | Signatár |
Rusko (predtým Sovietsky zväz) | 2 430 / 11 000 | 1949 | Ratifikoval |
Spojené kráľovstvo | 160 / 225 | 1952 | Ratifikoval |
Francúzsko | 290 / 300 | 1960 | Ratifikoval |
Čínska ľudová republika | ~180 / 240 | 1964 | Signatár |
Krajiny, ktoré nepodpísali Zmluvu u nešírení jadrových zbraní | |||
India | nie je známe / 80 – 100 | 1974 | Nepodpísal (dodržiava) |
Pakistan | nie je známe / 90 – 110 | 1998 | Nepodpísal (dodržiava) |
Kórejská ľudovodemokratická republika | nie je známe / <10 | 2006 | Nepodpísal |
Neoficiálne atómové mocnosti | |||
Izrael | nie je známe / 80 – 200 | asi 1979 | Signatár |
Pozri Jadrová zbraň#Dejiny
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Atómová bomba, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.