Appenzell Ausserrhoden

Vláda a parlament sídli v meste Herisau a súdne orgány v meste Trogen.

Appenzell Ausserrhoden
Kantón
Vlajka Symbol
Štát	Švajčiarsko
Najväčšie mesto	Herisau
Súradnice	47°3′S 9°1′V / 47,050°S 9,017°V / 47.050; 9.017
Hlavné mesto	Herisau Trogen (súdnictvo)
Najvyšší bod	Säntis
- výška	2 502 m n. m.
Najnižší bod	Lutzenberg
- výška	430 m n. m.
Rozloha	243 km² (24 300 ha)
Obyvateľstvo	53 043 (12/2009)
Hustota	218,28 obyv./km²
Vstup	1513
ISO 3166-2:CH	AR
Oficiálny jazyk	nemčina
Počet obcí	20
Poloha vo Švajčiarsku
Mapa kantónu
Obce kantónu
Webová stránka: www.ar.ch
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Osídľovanie tejto oblasti sa začalo v 7. a 8. storočí a to najmä pozdĺž rieky Glatt. Veľký vplyv na obyvateľstvo malo opátstvo v meste St. Gallen. Mesto Herisau sa prvýkrát spomína v roku 907 a kantón je prvýkrát pomenovaný v 1071. V roku 1401 spoločný kantón Appenzell povstal proti biskupovi a nastala séria konfliktov, ktorá trvala až do roku 1429. Appenzell sa tak stal nezávislým od opátstva. V roku 1513 sa Appenzell stal súčasťou Švajčiarskej konfederácie ako 13. kantón. Reformácia rozdelila územie Appenzell na dve časti, protestantský kantón Appenzell Ausserrhoden a rímskokatolícky Appenzell Innerrhoden.

V 16. storočí sa začal pomaly rozvíjať textilný priemysel, ktorý sa neskôr rozvinul na tkáčstvo a výrobu výšiviek. Tento priemysel však v rokoch 1920 a 1939 skolaboval. V roku 1834 bola prijatá ústava, ktorá sa reformovala v rokoch 1876 a 1908. V rokoch 1875 a 1913 prebiehala výstavba miestnej železničnej siete, ktorá pomohla priemyslu a rozvoju obyvateľstva v tejto oblasti, ktoré dosiahlo v roku 1910 maximum 57 973 obyvateľov. V 1934 bol Johannes Baumann ako prvý občan Appenzell Ausserrhodenu, zvolený do spolkovej rady (Bundesrat). Ženy získali volebné právo v 1972 ale iba na komunálnej úrovni a až v 1989 na úrovni kantónu. V roku 1994 boli dve ženy prvýkrát zvolené do vlády. o práve cudzincov voliť rozhodujú jednotlivé obce.