Aktinídia Lahodná

Jej ovocie sa nazýva kivi alebo kiwi. Do začiatku 80. rokov sa klasifikovala pod druh aktinídia čínska (Actinidia chinensis), dnes sa obyčajne považuje za samostatný druh.

Aktinídia lahodná
Aktinídia lahodná.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae, Vegetabilia) Podríša (subregnum) cievnaté (Tracheobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva krytosemenné (Magnoliophyta) Trieda (classis) dvojklíčnolistové (Rosopsida) Rad (ordo) vresovcotvaré (Ericales) Čeľaď (familia) aktinídiovité (Actinidiaceae) Rod (genus) aktinídia (Actinidia) Druh (species) aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa)
Vedecký názov
Actinidia deliciosa C.F.Liang & A.R.Ferguson, 1984
Synonymá
Actinidia chinensis deliciosa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kivi obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Veľkosťou je podobné slepačiemu vajcu, šupka je hnedá a chlpatá, dužina obvykle zelená. Z jednej rastliny sa dá získať až 200 kilogramov plodov. Prirodzene sa vyskytuje v nadmorskej výške od 600 do 2000 metrov nad morom.

Aktinídia lahodná je mohutný drevnatý popínavý ker dosahujúci výšku až 9 metrov.

Cnephasia jactatana je jediným z komerčne významných škodcov tejto rastliny.

Listy

Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, opadavé, oválne až kruhové, srdcovité pri koreni, 7,5 až 12,5 cm dlhé.

Mladé listy majú na povrchu červené chĺpky, staršie listy sú tmavozelené a holé na vrchnej časti a jemné biele s výraznými svetlými žilami na spodnej časti.

Kvety

Kvety sú voňavé, dvojdomé alebo bisexuálne, rastúce samostatne alebo v trojiciach v úžľabiach listu, má 5 až 6 lupienkov, ktoré sú najprv biele, neskôr žltohnedé, 2,5 až 5 cm široké. Obe pohlavia majú stredové trsy mnohých tyčiniek, aj keď tie zo samičích kvetov neobsahujú životaschopný peľ. Kvety takisto majú nedostatok nektáru.

Ovocie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kivi (ovocie)

Podlhovasté plody môžu dosahovať dĺžku až 6,25 cm. Červenohnedá až hnedá šupka je husto pokrytá krátkymi ale pevnými chĺpkami.

Dužina je tuhá kým nie je úplne dozretá; je lesklá, šťavnatá a lahodná. Farba dužiny je svetlozelená až zelená, niekedy žltá, hnedá alebo takmer biela, s výnimkou bieleho šťavnatého stredu, z ktorého vystupuje mnoho jemných svetlých čiar.

Chuť je kyslastá až úplne kyslá; je podobnej chuti ako egreš alebo jahoda.

V roku 1857 boli vzorky rastliny zobrané agentom pre Royal Horticultural Society v Londýne.

V rokoch 2010 a 2011 utrpeli rastliny po celom svete, v Taliansku, Francúzsku a na Novom Zélande devastačné útoky baktériálnou chorobou zvanou PSA, alebo "Pseudomonas syringae actinidiae", ktorá je variantom Pseudomonas syringae, pričom niekoľko útokov na Novom Zélande je pripisovaných vírovej deformácii PSA-V. Choroba bola prvýkrát objavená v Japonsku v 80-tych rokoch a následne v severnom Taliansku (1992) a v Južnej Kórei.