Agorizmus

Ide o revolučný smer libertariánskeho anarchizmu. Princípy agorizmu zhrnul začiatkom 80. rokov Kanaďan Samuel Edward Konkin III (SEK3) vo svojom diele Nový libertariánsky manifest. Agoristická filozofia rozoberá najmä stratégiu pre dosiahnutie slobodnej (bezštátnej) a decentralizovanej spoločnosti. Konkin (a iní) skúmal možnosti súkromnej iniciatívy (podnikania, organizovania) a vytvárania alternatívnych štruktúr hospodárstva (súkromná ochrana, neštátne súdy) v oblastiach tzv. šedej a čiernej ekonomiky, ktorá by časom mohla nahradiť a vytlačiť štátny monopol. Agoristi uznávajú princípy trhovej ekonomiky, ale zároveň, na rozdiel od iných libertariánskych prúdov, kritizujú veľké korporácie a dnešnú podobu kapitalizmu. Okrem teoretických prác sa agoristi často podieľajú aj na konkrétnych pro-agoristických aktivitách, väčšinou na lokálnej či mestskej úrovni (najmä v USA).

Agorizmus má korene v európskom humanizme, klasickom liberalizme, americkom libertarianizme, individualistickom anarchizme (anarchokapitalizme) a v niektorých ľavicových anarchistických smeroch. Zástancovia tejto filozofie odmietajú angažovanie v politike a účasť na voľbách. Rozdiel medzi agorizmom a anarchokapitalizmom je ten, že agoristi odmietajú politický vznik voľného trhu (pomocou volieb), na rozdiel od anarchokapitalistov, ktorí pripúšťajú aj politickú cestu. V súčasnosti sa agorizmus dostáva do povedomia verejnosti v súvislosti s narastajúcim záujmom o kryptomarkety a internetové digitálne meny, akými sú Bitcoin, Litecoin a iné.