Žltochvost Hôrny: Druh vtáka rodu Phoenicurus

Hniezdi od severnej Afriky cez Európu až po strednú Sibír a Bajkalské jazero. Na Slovensku žije v redších listnatých lesoch so starými bútľavými stromami. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žltochvost hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpli.

Žltochvost hôrny
samec
Stupeň ohrozenia
(globálne) (na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) vrabcotvaré (Passeriformes) Čeľaď (familia) muchárovité (Muscicapidae) Rod (genus) žltochvost (Phoenicurus) Druh (species) žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus)
Vedecký názov
Phoenicurus phoenicurus Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost lesný, žltochvost záhradný
Mapa rozšírenia žltochvosta hôrneho       Hniezdiaci, výskyt v letnom období       Migrujúci       Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Žltochvost hôrny meria 18 cm a váži 13 - 19,4 g . Samček aj samička majú hrdzavý chvost a kostrč. Samček má čierne líca a hrdlo, biele čelo, sivý vrch hlavy i chrbát. Prsia a boky má hrdzavočervené. Na jeseň majú pierka na hrdle biely lem. Samička má chrbát sivohnedý a spodnú časť tela žltohnedkastú. Mláďatá sú škvrnité podobne ako mláďatá čiervienky obyčajnej, majú však hrdzavý chvost ktorým pokyvkávajú.

Vábenie znie podobne ako u kolibiarika spevavého "hüid", hlas nepokoja "tik" a je pre neho typická kombinácia týchto hlasov vo forme "hüid, hüid, tik-tik-tik". Žltochvost hôrny má melodický ale trochu melancholicky znejúci spev, do ktorého zaplieta aj hlasy iných vtákov. Spev často začína vábením "hüit" a zvukom "Tüi-tüitüi-tüi".

Je to prísne sťahovavý druh. Prilietajú od konca marca do mája, odlietajú od septembra do októbra. Na Slovensku hniezdi až do 1 500 m n. m. (vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách). Najvyššie hustoty dosahuje v dubovom lese bez podrastu, priemerne 3,8 páru/10 ha.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 - 15 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 LR - menej ohrozený. V roku 2014 VU* A2a; C1 - zraniteľný. Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status.Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.

Žije v lesoch parkovitého charakteru, najmä ak sú bez podrastu. Obľubuje riedke listnaté lesy s polámanými stromami, aké sú často na hrebeňoch (hrebeňové bučiny, napríklad Vtáčnik 1 340 m n. m., Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Nízke Tatry a Veľká Fatra). Hniezdi aj v zmiešaných lesoch, borovicových lesoch v parkoch a záhradách, v sadoch a brehových porastoch so starými stromami.

Hniezdi dva razy do roka v dutinách stromov, múrov i v búdkach. Stavajú malé hniezdo z listov tráv, korienkov, vo vnútri srsť a perie. Na 5 - 6 (8) modrozelených vajíčkach sedí hlavne samica 13 - 14 dní. Po vyliahnutí obaja rodičia kŕmia mláďatá 12 - 14 dní.

Žltochvost hôrny sa živí hmyzom, larvami a kuklami. Potravu zbierajú zo zeme, na konároch, na vodnej hladine a chytajú vo vzduchu.

Žltochvost hôrny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).

•  
  Samec
•  
  Samica
•  
  Vajíčka v hniezde
•  
  Mláďatá
•  
  Súbor fotiek z korisťou v zobáku
•  
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu