Ukrižovanie Ježiša Krista

storočie">prvom storočí v Palestíne, pravdodobne medzi rokmi 30 až 33. Ježišovo ukrižovanie je opísané v štyroch kanonických evanjeliách, hovorí sa o ňom v novozákonných apoštolských listoch a je overené inými historickými zdrojmi. Je uznávané ako historická udalosť aj nekresťanskými zdrojmi, hoci medzi historikmi nie je zhoda na presných detailoch.

Podľa kanonických evanjelií bol Ježiš zradený svojim apoštolom Judášom Iškariotským, zatknutý v Getsemanskej záhrade, vypočúvaný pred veľradou a následne odsúdený Pontským Pilátom na zbičovanie. Nakoniec bol však na nátlak farizejov odsúdený Pilátom na ukrižovanie. Rozsudok vykonali Rímski vojaci.

Evanjeliá ďalej opisujú, že Ježiš bol vedený s krížom na popravu na vrch Golgota (slov. Lebka). Cestou prinútili Šimona z Cyrény, aby mu pomohol niesť kríž. Na kríži bola pripevnená tabuľka, na ktorej stálo: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ (Iesus Nazareus Rex Iudeus)“ a okoloidúci sa mu posmievali, že je bezmocný. Ježiš bol vedený na popravu s dvomi ďalšími zločincami, jeden sa Ježišovi rúhal, druhý sa Ježiša zastal. Podľa kresťanskej tradície sa volajú Dismas (kajúci) a Gesmas. Z Ježiša vojaci strhli šaty a rozdelili si ich, potom čo povedal: „Žíznim“ dali mu piť zo špongie napustenej octom. Obďaleč stála Ježišova matka Mária s príbuznou Máriou Kleofašovou, Mária Magdaléna, Salome a milovaný učeník (stotožňovaný s apoštolom Jánom). Potom čo sa objavili znamenia (zatmenie neba, zemetrasenie) Ježiš skonal a stotník, ktorý stál oproti nemu vyhlásil: „Tento človek bol naozaj Boží syn.“ Nato vojak prebodol Ježišov bok kopijou a konštatoval smrť. Z Ježišovho boku vyšla krv a voda (pravdepodobne polozrazená krv s krvným sérom).

Najstaršia nekresťanská zmienka o Ježišovom ukrižovaní je asi list Mara Bar-Serapiona, ktorý bol napísaný pravdepodobne niekedy po roku 73 ale skôr ako v 3. storočí. List obsahuje nekresťanské témy a predpokladá sa, že autor nebol ani Kresťan ani Žid. List odkazuje na odplaty, ktoré nasledovali po nespravodlivom zaobchádzaní s tromi múdrymi mužmi: Sokratesom, Pytagorasom a „múdrym kráľom“ Židov.

Korán uvádza, že Ísá nezomrel ukrižovaním, že sa to len tak zdalo, ale že si ho Boh k sebe pozdvihol.

Potupná a Bohom zlorečená smrť Pomazaného kráľa je ústrednou správou Nového zákona. Ježiš na kríži nezomrel za svoje hriechy, ale aby vykúpil ľudí z otroctva hriechu a smrti a spôsobil zmierenie medzi človekom a Bohom. Táto spásna obeť je sprítomňovaná v sv. omši nekrvavým spôsobom. Veriaci prijímajú Kristovo telo a krv v spôsobe chleba a vína (tzv. Eucharistia).

V Novom zákone sa uvádza, že Ježiš bol popravený pribitím na kríž alebo drevo, v originále stauros. Jeho podoba nie je známa, často sa predpokladá latinský kríž, ale tiež kríž tau. Grésky výraz 'σταυρος', latinsky crux pôvodne označoval kôl na napichovanie odsúdencov. V Ježišovej dobe býval tento kôl vztýčený na mieste popravy a zločinci si na miesto popravy niesli priečne brvno, latinsky patibulum.

• Ježiš Kristus
• Krížová cesta
• Veľký piatok
• Golgota
• Ukrižovanie

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ukrižovanie Ježiša Krista

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Crucifixion of Jesus na anglickej Wikipédii a Ukřižování Ježíše Krista na českej Wikipédii.