Asusu Kongo

Kongo ma ọ bụ Kikongo bụ otu n'ime asụsụ Bantu nke ndị Kongo bi na Democratic Republic of Congo, Republic of the Congo, Gabon na Angola na-asụ.

Ọ bụ asụsụ tonal. Ọtụtụ n’ime ndị e si n’ógbè ahụ ree wee ree ha dị ka ndị ohu na America kwuru ya. N'ihi nke a, ebe a ka na-asụ Kongo na mba ndị a kpọtụrụ aha n'elu, a na-ahụ ụdị asụsụ a na-emegharị emegharị n'okwu ememe nke okpukpe Afro-American, karịsịa na Brazil, Cuba, Puerto Rico, Dominican Republic na Haiti. Ọ bụkwa otu n'ime isi mmalite asụsụ Gullah[4] na Palenquero creole na Colombia. Ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị na-ekwu okwu n'oge a bi n'Africa. Enwere ihe dị ka nde asaa ndị na-asụ Kongo, yana ikekwe nde abụọ ndị ọzọ na-eji ya dị ka asụsụ nke abụọ.

Asusu Kongo
Asusu Nije-Kongo

Nkesa ala

Kongo bụ asụsụ nke alaeze Kongo tupu e kee Angola site na Crown Portuguese na 1575 na Berlin Conference (1884-1885) nke mere ka ndị fọdụrụ n'alaeze ahụ ghọọ mpaghara atọ, bụ ugbu a akụkụ nke DRC (Kongo). Central na Bandundu), Republic of the Congo na Gabon.

Asusu Kongo 
Asusu Kongo

Kikongo bụ ntọala maka asụsụ Creole Kituba, nke a na-akpọkwa Kikongo de l'État na Kikongo ya Leta (French na Kituba n'otu n'otu maka "Kikongo nke ọchịchị steeti" ma ọ bụ "Kikongo nke steeti").[5] Usoro iwu nke Republic of Congo na-eji aha Kituba, [6] na otu nke Democratic Republic of Congo na-eji okwu Kikongo, [7] ebe Kituba (ya bụ Kikongo ya Leta) na-eji na nchịkwa. Enwere ike ịkọwa nke a site n'eziokwu na Kikongo ya Leta na-akpọkarị Kikongo (ya bụ KiNtandu, KiManianga, KiNdibu, wdg).[8][5][9]

Kikongo na Kituba na-asụ na:

Ndịda Republic of Congo:

Kikongo (Yombe, Vili, Ladi, Nsundi, wdg) na Kituba :

Kouilou,

Niari,

Bouenza,

Ndekọ,

ndịda Brazzaville,

Pointe-Noire,

Kikongo (Ladi, Kongo Boko, wdg):

Ọdọ mmiri;

Ndịda ọdịda anyanwụ nke Democratic Republic of Congo:

Kikongo (Yombe, Ntandu, Ndibu, Manyanga, wdg) na Kikongo ya Leta :

Kongo Central,

akụkụ nke Kinshasa,

Ihe kpatara ya:

Kwilu,

Kwango,

Mai-Ndombe,

n'ebe ọdịda anyanwụ Kasaï;

North nke Angola:

Kikongo (Kisikongo, Zombo, Ibinda, wdg):

Cabinda,

Ige,

Zaire,

ugwu Bengo na ugwu Cuanza Norte;

South-West nke Gabon.

Kikongo (Vili):

Nyanga,

Ngounié

Ọnụnọ na America

Ọtụtụ ndị ohu Afrịka e bufere n'ahịa ohu nke Atlantic na-asụ Kikongo, a pụkwara ịhụ mmetụta ya n'ọtụtụ asụsụ criole na mba ọzọ, dị ka:

Brazil

Cupopia

Salto de Pirapora

Colombia

Palenquero

San Basilio de Palenque

Cuba

Habla Congo/Habla Bantu

Ọ dịghị; asụsụ liturgical nke okpukpe Afro-Cuban Palo.

Haiti

Haitian Creole

Haiti

Bahamas

Cuba

Dominican Republic

United States

Langaj

Ọ dịghị; asụsụ liturgical nke okpukpe Haitian Vodou.

Suriname

Asụsụ Saramacan

Boven Suriname

Brokopondo

Paramaribo

French Guiana

Netherlands

Tags:

🔥 Trending searches on Wiki Ìgbò:

Meg OtanwaYemi AladeMontanaGQuinta KinyuyJames Webb Space TelescopeWWW - Olee Ụwa Dị EbubeNkeji Ochíchííwu KanoDoda3 JulaịEgyptIme ihe ike megide ụmụ nwanyịNnamdi AzikiweOC UkejeAmina Mohammed BaloniErnest ShonekanDWȮra ỌyọWashington, D.C.NTU Music ExpressÌgboKọleji nke Mmụta Ȯra KadunaZainabGladys TantohMercy ChinwoMaryam BabangidaIbrahim BabangidaRaja ChoudhuryAli JitaSOAsụsụ Kairui-MidikiIkike asọmpi na ahịaLa LigaOmosIsi edemede ọrịa ozuru ụwa ọFasil AssefaThe Game of Love and ChanceNorth DakotaBịafraGee GurejeOhafiaLeadership (newspaper)Omenala nke United StatesPoonam PandeySouth AfricaDaisuke IshiwatariCNigerian ArmyAdvertisingISBNYvonne ClarkKaHubert WulfrancSex, Okra and Salted ButterWiki CommonsAbduljabbar Nasiru KabaraCaliforniaMomee GombeỊtụgharị n'Ụmụ agbọghọInternational Union of Air Pollution Prevention and Environmental Protection AssociationsAKAKPỌOge ehihieMgbakwunye26 ỌktobaOnye na-egbu egbuBogotáABBAỌzara akwụkwọChloé ZhaoMaryam Yahayaz2me2Divine NdhlukulaItalyLekan Balogun🡆 More