Yucatán

Yucatán (an panyòl : Estado Libre y Soberano de Yucatán (Eta Lib ak Souveren Yucatán) se youn nan 31 eta Meksik.

Yucatán sitiye nan sid peyi a sou Penensil Yucatán. Li bay non leta a tou. Kapital li se Mérida.

Yucatán
Estado Libre y Soberano de Yucatán

Yucatán
Yucatán
{{{lyen_drapo}}}
{{{lyen_drapo}}}

drapo

{{{lyen_anblèm}}}

anblèm

sipèfisi 39 612 km²
Yucatán
Gouvènè Mauricio Vila Dosal (es)
Kapital Mérida
popilasyon 2 320 898 ab.
popilasyon dat 2020
enfo

Li fè fas ak Gòlf Meksik la nan nò a ak eta yo nan Campeche nan sidwès la ak ]]Quintana Roo]] nan lès, yo toulede se tou yon pati nan Penensil Yucatán. Li popilè pou plaj li yo ak sit akeyolojik Maya. Prensipal sitakeyolojik la se Chichén Itzá.

Vil yo ki plis vizite ak pi gwo nan eta a se Mérida, Valladolid, Motul de Carrillo Puerto, Hunucmá, Tizimín, Progreso, Umán ak Maxcanú.

Istwa

Yucatán 
Tanp Kukulkan nan Chichén Itzá
Yucatán 
Yucatán (an koulè wouj) nan Meksik 1824

Teritwa a te abite pa pèp Maya ki soti nan Petén, kote ki rele kounye a Gwatemala. Li pwospere jiskaske Panyòl yo te rive. Maya kontinye abite teritwa a. Aprè endepandans Meksik la nan dat 23 desanm 1824, li ta dwe fonde kòm yon eta nan Meksik fòme a prezan Quintana Roo ak Campeche, si li te vin endepandan de Meksik an 1841 pandan Meksik te goumen kont Etazini (Gè meksiken-ameriken) an 1858 Yucatán te divize an Campeche epi an 1902 Quintana Roo ta dwe kreye.

Jewografi

Demografi

Administrasyon

Yucatán 
Palè Gouvènè Yucatán nan Mérida

Touris

Referans

Lyen deyò

Tags:

Yucatán IstwaYucatán JewografiYucatán DemografiYucatán AdministrasyonYucatán TourisYucatán ReferansYucatán Lyen deyòYucatánMeksik

🔥 Trending searches on Wiki Krèyol ayisyen:

Amwaz800 (nonm)MangoGramè lingua franca novaThe Chicago Manual of StyleDaniel CraigNwèlFilipinEmeline MichelDanmakIstwa Gwadloup720 (almanak jilyen)The BackroomsAchteManifestasyon nan Ayiti an 2019LatriyeIdwojènLang kreyòl ayisyenAnzimBuena, New JerseyLang risJoss KezoTom Durant PritchardFevriyeThomas Vincent (reyalizatè)International Standard Book NumberAsid amineRapò seksyèl1600 (almanak gregoryen)Steve JobsLonnMickey Mouse419 (almanak jilyen)VètMedsenArawakNathan DellemmeEwòp LèsEndoneziTheodore Beaubrun JrAlmayFonolojiChiliTop Adlerman12 oktòb1200 (almanak jilyen)Zèb ginenSik (materyo)Lagè gang ann AyitiFrédéric SoréIdoAnténor FirminToyotaIrving, TexasElektwostatikGary VictorJames lemorinEntèferansÒtografDefinisyonHô-Chi-Minh-VilLang alman🡆 More