Mago Ɔman Mmoa Yɛmmea (National Park) yɛ ɔman mmɔnten so atrae wɔ Ethiopia a ɛwɔ Anafo Fam Amanaman, Aman, ne Nnipa Mantam mu bɛyɛ kilomita 782 wɔ Addis Ababa anafo fam ne atifi fam wɔ 90° benkum kɛse bi a ɛwɔ Omo Asubɔnten no mu, wɔakyekyɛ saa abɔnten so atrae yi kilomita ahinanan 2162 mu wɔ Mago Asubɔnten a ɛyɛ Omo asubɔnten no ho no, ayɛ no afa abien.
Wɔ atɔe fam no, Tama Wildlife Reserve wɔ, na Tama asubɔnten no na ɛkyerɛ ɔhye a ɛda abien no ntam. Wɔ anafo fam no, Murle Controlled Hunting Area, a ɛda nsow wɔ Ɔtare Dipa a ɛtrɛw fa Omo a ɛwɔ fam no benkum so. Abɔnten so adwumayɛbea no wɔ Omorate atifi fam kilomita 115 na ɛwɔ Jinka anafo fam atɔe kilomita 26. Akwan a ɛkɔ abɔnten so atrae hɔ ne nea ɛsan ba nyinaa nyɛ nea wɔabɔ.
Wɔde Mago Ɔman Mmoa Yɛmmea no sii hɔ wɔ 1979 mu, na ɛmaa ɛyɛ Ethiopia ɔman mmɔnten so atrae ahorow pii no mu nea ɛyɛ foforo sen biara. Ne beae a ɛkorɔn sen biara ne Mount Mago (mita 2528). Nneɛma atitiriw a ɛwɔ abɔnten so ne nea atwa ho ahyia no ne nsubɔnten ne nsubɔnten kwae, nsuten a ɛwɔ Mago a ɛwɔ fam no ho ne Ɔtare Dipa ho, sare ahorow a ɛwɔ mmeae a ɛhɔ yɛ petee kɛse no, ne nkoko no nkyɛnkyɛn. Grassland a ɛbue no yɛ bɛyɛ 9% wɔ abɔnten so atraeɛ no mu. Nnua a ɛso sen biara no wɔ asubɔnten mu kwae a ɛwɔ Omo, Mago ne Neri nkyɛn no mu.
Wɔ saa abɔnten so atrae yi mu no, biomes titiriw anaa asase a ɛwɔ hɔ ne savanna, acacia nnua, nnuadan, ne nnua nso.
Mago National Park ma mmoa ahorow 74 a wɔnom nufusu ne nnomaa ahorow 237 ho ban. Anyɛ yiye koraa no, wohu mmoa ahorow 10 a wɔwea fam ne mpataa ahorow 14 nso wɔ abɔnten so atrae no mu.
Nnomaa a wɔte hɔ a wɔyɛ kurom hɔfo no bi ne babbler a ɛyɛ dusky (Turdoides Tenebrosus) a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ no titiriw wɔ Ɔtare Dipa, Waxbill a ɛyɛ tuntum (Estrilda Troglodytes) a ɛwɔ sare a ɛwɔ nsubɔnten ho ne atɛkyɛ a ɛwɔ atɛkyɛ mu, Violet Wood Hoopoe (Phoeniculus damarensis), Allens Galrilurio Allen () , striated heron(butorides striatus) nso wɔ Ɔtare Dipa, ne asubɔnten ho nsɛm mu Egypt plover (pluvianus aegypticus), Pel mpataayi owl (Scotopelia peli), ne robin-chat a sukyerɛmma ayɛ so ma (Cossypha Niveicapilla).
Mmoa afoforo a wɔn ani gye ho sɛ wobehu wɔn ne gyata, asono, lelwel hartebeest, beisa oryx, hippopotamus, cape buffalo, cheetah, giraffe, gerenuk, hyena, Afrika wuram ɔkraman, warthog, nile crocodile, zebra, ne Afrika asono.
Ebia ade a wonim no yiye a ɛyɛ anigye kɛse wɔ abɔnten so atrae hɔ ne Mursifo a wonim wɔn sɛ wotutu wɔn ano na wɔde disk ahorow a wɔde dɔte ayɛ hyɛ mu no. Mpɔtam a ɛwɔ Omo a ɛwɔ fam no ho (wɔ abɔnten so) no, mmusuakuw ahorow a ɛdɔɔso a aari, Banna, Bongoso, Hamar, Karo, Kwegu, mmarima ne Mursifo ka ho.
This article uses material from the Wikipedia Twi article Mago Ɔman Mmoa Yɛmmea, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Nsɛm a ɛwɔ ha yi bo nnu CC BY-SA 4.0 gye sɛ wɔkyerɛ sɛ bo no yɛ foforo. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Twi (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.