Rézilta di sasé pou « Chèf di Léta » — Wikipédja
Kréyé paj-a « Chèf+di+Léta » asou sa wiki ! Wè égalman rézilta di zòt sasé.
Oun chèf di Léta sa roun moun ki ka rouprézanté senbolikman kontinwité-a é léjitimité-a di Léta. Patché fonksyon li sa tradisyonèlman rataché : rouprézantasyon... |
1932 annan lakèl rwè-a ofisyèlman titré Chèf di Léta, Chèf dé Fòs larmé, patizan di rélijyon boudis ké défansò di tout konfésyon. Patché rwéyonm, prensipalté... |
Mao Tsö-Tong), né àmatè Shaoshan annan provens di Hunan 26 désanm 1893, é mouri àmatè Pékin 9 sèptanm 1976, sa roun wonm di Léta é chèf militèr chinwa.... |
kondjwit-a di Léta-a. An Frans, gouvèlman-an sa nonmen pa Prézidan di Répiblik é plasé anba so otorité. I sa dirijé pa Pronmyé minis-a (chèf-a di gouvèlman)... |
Li ka divini véritab chèf-a di Léta-a. Sèt peshwa ké sigsédé li jouk 1818. 20-23 mars : rédisyon di Fò Neoheroka. Fen di lagèr-a di Tuscarora (en). 1000... |
Étazini (ségsyon Léta ké téritwè) chèf-a di Léta anmériken. So politik ka tranché ké so prédésésò, notanman asou plan entéryò-a, koté li ka réysi à fè adòpté roub réfòrm di sistenm di... |
dipi 1875 répiblik fransé-a, sa roun Léta transkontinantal souvren, don téritwè métropoliten-an sa sitchwé atè Léròp di Lwès-a. Sa dannyé gen frontchè térès-ya... |
konbiné rol di prézidan di konsèy d'administrasyon é di dirèktò jénéral. Pouvwè dé prézidan an tan ki chèf do Léta ka varyé sansibman di oun péyi à rounòt :... |
Sa paj ka konsèrné lannen 1028 di kalandriyé julyen. O Japon, révòlt-a di Taira no Tadatsune, chèf di klan dé Taira sa réprimé pa Minamoto no Yorinobu... |
Lachin, chèf ensirjé Zhu Yuanzhang, senp tiboug di péyizan é ansyen mwann bouddhis, ka pran Nankin o Yuan, koté li ka établi so kapital. Koumansman di règn... |
Gwiyannan (catégorie Lanmérik di Sid) ékonnonmik-ya ». An 1963, gouvèlman progrésis-a di « minis an chèf » Cheddi Jagan ka rézisté à roun tantativ di koudLéta ki ka lésé 170 mò. Gwiyann britannik-a... |
à kréyé roun véritab Léta santralizé. Pou òbténi api-a dé chèf marathes, Shahu ka konsédé dé jagir ki ka fòrmé piti piti di nouvèl antité réjyonnal.... |
(6 jen di kalandriyé julyen) : sakr di Chhatrapati Shivaji, ki ka fondé lanpir-a dé Maratha an Lenn (finisman di règn an 1680). Shivaji, chèf dé Marathes... |
politik. Monnark-a ka dispozé di pouvwè politik ké senbolik, ki défini pa artik 62 di konstitisyon-an : li sa chèf-a di Léta é dé larmé, ka ratifyé lalwa-ya... |
Kayenn (catégorie Koumin di Lagwiyann) km. Fò-di-Lafrans, chèf-lyé di Lanmantinik, à 1 500 km. Paramaribo, kapital di Sourinanm, à 342 km o nò-lwès. Makapa, kapital di Léta fédéral-a d'Anmanpa... |
Touareg-ya, ki gidé pa yé chèf Akil, ka franchi Nijèr-a, ka ataké Mali-a é ka anparé yé kò di Tonbouktou aprè roun péryòd di piyaj (ant 1433 é 1443). Yé... |
Rwéyonm-Ini (ségsyon Nésans di roun Linyon) chèf-a di parti ki ganyen lélègsyon léjislativ-ya : gouvèlman-an ka riské di fika ranvèrsé à chak lélègsyon léjislativ. Kabiné-a sa gouvèlman-an di So... |
Sourinanm (catégorie Lanmérik di Sid) dé Péy-Ba an 1954 anvan di agsédé à lendépandans-a an 1975. Roun koudLéta militèr an 1980 ka signen koumansman di roun déséni di digtatir ki marké pa lègzékisyon-an... |
lannen 1532 di kalandriyé julyen. 22 janvyé, Brézil : Martin Afonso ka fondé pronmyé vilaj-a di kolonizasyon-an : Vila de São Vicente (Léta di São Paulo)... |
ki révòlté pa Moghol-ya. Yé chèf Banda Bahadur (en), anprizonnen 7 désanm 1715-a, sa tòrtiré ké ègzékité 9 jen-an. Léta endépandan sikh-a sa krazé pa... |