Vladimír Krčméry: Slovenský lekár a vedec

júl">23. júl 1960, Bratislava – † 20. december 2022, Bratislava) bol slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, univerzitný profesor, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách.

Vladimír Krčméry
slovenský infektológ, onkológ a univerzitný profesor
Narodenie	23. júl 1960 Bratislava, ČSSR
Úmrtie	20. december 2022 (62 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Príbuzní	Silvester Krčméry (strýko) Silvester Krčméry ml. (synovec)
Manželka	Terézia Krčméryová
Deti	Michal, Monika, Lucia, Dominika
Odkazy
Commons	Vladimír Krčméry
Medicínsky portál  Biografický portál

Bol zakladateľom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (VŠZaSP), kde v rokoch 2002 – 2013 pôsobil aj ako rektor. Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2007 zriadilo na jeho podnet Národné referenčné centrum pre tropické choroby v Bratislave ako špecializované pracovisko Ústavu verejného zdravotníctva na VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave. Od 15. marca 2017 bol opäť rektorom školy VŠZaSP a zároveň aj prednostom Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UN Bratislava.

Vladimír Krčméry sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky. V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty – Dr. h. c. : na americkej súkromnej katolícko-jezuitskej univerzite v Scrantone (2007) a na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach (2006, v odbore „verejné zdravotníctvo“). Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie.

Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. V roku 1992 prišiel na podnet profesora Júliusa Kováča z Lekárskej fakulty do Trnavy, aby tu obnovil Trnavskú univerzitu. Založil najskôr zdravotnícku sekciu a o dva roky aj Fakultu zdravotníctva, na ktorej bol dve funkčné obdobia dekanom. Potom bol aj prorektorom a krátke obdobie aj predsedom senátu. Chcel, aby bola v Trnave univerzita s medzinárodným rozmerom. To sa mu aj čiastočne podarilo, lebo začali pôsobiť a učiť v zahraničí, v Keni. Otvoril tam s kolegami nielen humanitárne, ale aj vedecké a pedagogické projekty. Založenie súkromnej vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety bola pre profesora cesta ako vygenerovať finančné prostriedky pre medzinárodnú činnosť a zahraničné humanitárne misie, sociálne a vedecké projekty, nakoľko Trnava bola verejná vysoká škola. Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne, v Česku (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001 pracoval ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies.

V roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská – ústavy po celom Slovensku a vzdeláva študentov okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a zároveň pomáha svojimi rozvojovými projektami v krajinách tretieho sveta. Zároveň bol založený Tropický tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zložený zo zdravotníkov, lekárov a sociálnych pracovníkov v roku 2002 na pôde VŠ ako nezisková organizácia. Akreditáciu získala VŠZaSP sv. Alžbety v roku 2003.Už počas pôsobenia na Trnavskej univerzite vo funkcii dekana založil zahraničné zdravotnícke misie Trnavskej univerzity. Profesor začal pracovať pre chudobných ešte ako dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Spolu s dvoma lekármi otvoril prvý zahraničný projekt TU v africkej Keni.

Po založení VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave začali otvárať zahraničné misie pod hlavičkou tejto súkromnej vysokej školy. Úspešný liečebno-charitatívny projekt v Kambodži – House of family – detské domovy pre deti z ulice, liečené slovenskými lekármi na HIV, založil profesor Krčméry už pod hlavičkou súkromnej VŠZaSP sv. Alžbety. Projekt sirotincov pre choré osirotené deti z ulice v Kambodži bol úplne prvý projekt Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá vznikla 2 mesiace pred otvorením House of Smile, bol to darček prvej posádky k vzniku novej školy, a výrazne ovplyvnil jej charakter. Za 12 rokov má už 101 projektov, ale prvý je len jeden a ten je vždy prvý a to je klinika sv. Maxa Kolbeho – House of family. Donedávna Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety participovala na 72 rozvojových projektoch v dvadsiatich piatich krajinách sveta. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných. Na zahraničných misiách Univerzity sv. Alžbety a takisto v sociálnych zariadeniach na Slovensku, ktoré otvorila VŠZaSP sv. Alžbety a v spolupracujúcich zdravotníckych zariadeniach – nemocniciach majú študenti tejto školy možnosť vykonávať letnú či povinnú prax v odbore, ktorý študujú.

V roku 2006 sa Ján Slota mladší, syn vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu, vrátil z afrického Beninu nakazený maláriou a ležal v nemocnici v ohrození života (v umelom spánku a dýchal pomocou prístrojov). Lekári a novinári, ktorí medializovali tento prípad ťažkého priebehu malárie u Jána Slotu mladšieho sa obrátili na profesora Krčméryho ako na odborníka na tropickú medicínu s prosbou o pomoc, následne profesor Krčméry priniesol zo zahraničia špeciálne lieky na maláriu, ktoré na Slovensku neboli dostupné a ktoré Jánovi Slotovi mladšiemu zachránili život. Zásoby antimalarík ani vedomosti slovenských lekárov neboli dostatočné a táto oblasť nebola pred vznikom Národného referenčného centra na Slovensku dostatočne pokrytá. Problémy s liečbou malárie na Slovensku boli hlavnými dôvodmi na zriadenie Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku v Bratislave v roku 2007, ktoré vzniklo pôde jeho univerzity, by sa malo oprieť o znalosti expertov získané v trópoch.

Od februára roku 2007 bol profesor V. Krčméry oficiálne ustanovený za rektora VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave. V decembri roku 2008 odstúpil z pozície rektora VŠZaSP sv. Alžbety na protest proti ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý zverejňoval informácie o vysokej škole ešte pred ukončením previerok – komplexnej akreditácie. Minister Mikolaj kritizoval pomer denných a externých študentov, nedostatky v pracovných úväzkoch zamestnancov a nahlásených garantov, ktorí boli okrem VŠZaSP sv. Alžbety garantmi študijných programov aj na iných školách. Minister školstva chcel zmeniť štatút VŠZaSP na odbornú vysokú školu, hoci v roku 2008 Akreditačná komisia ministerstva školstva SR na základe komplexnej akreditácie odporučila VŠZaSP sv. Alžbety zaradiť medzi slovenské univerzity. VŠZaSP sv. Alžbety sa tak mala stať prvou slovenskou súkromnou univerzitou. Vo funkcii rektora profesora Krčméryho nahradil doc. MUDr. Marián Karvaj. Po tom, čo sa v roku 2010 Marián Karvaj rozhodol prijať ponuku na funkciu riaditeľa FnSP v Nových Zámkoch a rezignoval na funkciu rektora, bol v decembri 2010 Vladimír Krčméry Akademickým senátom VŠZaSP sv. Alžbety znovu zvolený, a začiatkom roka 2011 prezidentom SR opätovne uvedený do funkcie rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Pôsobí aj ako poradca ministerstva zdravotníctva SR.

V roku 2007 a v roku 2010 bol odborným garantom – regionálnym ambasádorom protitetanového projektu medzinárodnej organizácie UNICEF na Slovensku. Pri realizácii zahraničných zdravotníckych a humanitárnych projektov v krajinách tretieho sveta v Ázii, Afrike a na Haiti spolupracuje profesor Krčméry a Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave dlhoročne s viacerými domácimi aj medzinárodnými inštitúciami – Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie SR, vládna organizácia SlovakAid, s Juhoafrickou katolíckou univerzitou v Keni, s Trnavskou univerzitou – Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce, jezuitskou katolíckou Univerzitou v Scrantone (Pensylvánia), Misionárkami matky Terezy, Saleziánmi don Bosca, Sestrami Milosrdenstva (Írsky rehoľný rád), kanceláriami WHO, ministerstvami afrických štátov, miestnymi farnosťami, neziskovými organizáciami, OZ Dobrota svätej Alžbety, mnohými občianskymi združeniami, Arcidiecéznou charitou Praha, Spoločnosťou Úsmev ako dar, Lekármi bez hraníc – MSF a ďalšími.

Bol autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, odborných článkov, prednášal na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky, francúzsky a po taliansky.

S manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, mal štyri deti – Michala, Moniku, Luciu a Dominiku. Bol veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažoval za práva nenarodených detí. Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu viacero rokov väznený kvôli svojim aktivitám laického apoštolátu a evanjelizácie medzi medikmi a robotníkmi. Vladimír Krčméry nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.

Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022 na infarkt myokardu.

Od 23. marca 2020 bol Krčméry členom permanentného ústredného krízového štábu. Tento krízový štáb vláda zriadila ako užší tím odborníkov, ktorých úlohou je permanentne vyhodnocovať informácie a koordinovať činnosť v rámci zabezpečovania rozhodnutí a prijímania opatrení, ktoré majú zamedziť šíreniu nového koronavírusu COVID-19. Koncom apríla 2020 (pred schválením uvoľnenia opatrení začiatkom mája) sa vzdal tejto funkcie.

Krčméry sa stal obľúbeným zdrojom informácií ohľadom prebiehajúcej pandémie koronavírusu na Slovensku v tlači, rádiách a televízii. V konečnom dôsledku o opatreniach rozhodovali členovia Pandemickej komisie vlády SR pod vedením premiéra, ministra a hlavného hygienika. Krčméry ako jeden z hlavných reprezentantov „odborníkov“ ktorí opatrenia otvorene kritizovali. Po tom, čo z krízového štábu odstúpil v apríli, v máji 2020 vyhlásil: "Bolo chybou nevyhlásiť výnimočný stav." 27. októbra 2020 vydal výzvu vláde na efektívne kroky v boji s pandémiou.

Bol tiež ako prvý na Slovensku zaočkovaný proti COVID-19, pred kamerami 26. decembra 2020.

Vzdelávanie

• Vladimír Krčméry bol v roku 2007 ako rektor VŠZaSP oponentom dizertačnej práce Jána Figeľa. Udelenie titulu PhD. inžinierovi Figeľovi, vtedajšiemu eurokomisárovi, v odbore „sociálna práca“, bolo mediálne široko diskutované a kritizované.
• VŠZaSP udelila tituly viacerým aktívnym politikom (Mojmír Mamojka, Viera Tomanová, Jana Vaľová).
• Titul PhD. v niektorom z odborov „verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a sociálna práca“, ktorým sa nikdy nevenoval, dostal počas rektorovania Krčméryho aj vyštudovaný právnik, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ani VŠZaSP a ani Kováčik udelenie titulu nechceli komentovať, rovnako ako aj odmietli zverejniť odbor, čas štúdia, tému, meno školiteľa a vykázanú publikačnú a vedeckú činnosť.
• Vladimír Krčméry propagoval na VŠZaSP udeľovaný titul „MHA“, ktorého vydávanie sa nezaobišlo bez problémov. Lekári zaplatili za štyri semestre takmer 2-tisíc eur za doplňujúce štúdium a očakávali, že skončia s akademickým titulom MHA. Dostali však titul magister.
• O tituloch, ktoré vyvolávajú pochybnosti, mala informovať aj ohlásená, ale vedením RTVS stiahnutá investigatívna relácia Reportéri. Konkrétne šlo o tituly pre bývalú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nom. SMER-SD), ktorá s Vladimírom Krčmérym pôsobila v krízovom štábe venujúcom sa COVID-19.
• Nadácia Zastavme korupciu a denník SME označuje svoje zistenia, ktoré súvisia s dlhoročným pôsobením Krčméryho na akademickej pôde za veľmi závažné. Ide o udeľovanie profesorských titulov v oblastiach ako ošetrovateľstvo, či sociálna práca. V ošetrovateľstve bolo od roku 2000 vymenovaných na Slovensku 38 profesorov (v Česku 3) a v odbore sociálna práca 57 (v Česku 3). Navyše, pri skúmaní databáz narazila aj na zaujímavé pozadie spolupráce medzi Vysokou školou svätej Alžbety a súkromnou Komplexnou centrálnou záchrannou službou, ktorá profituje predovšetkým na štátnych zákazkách.

Podpora Roberta Fica v prezidentskej kampani 2014

Vladimír Krčméry podporil pred voľbami prezidenta v roku 2014 kandidáta Roberta Fica. Nahratý spot s Krčméryho podporou používal Robert Fico v rámci svojej kampane „Pripravený pre Slovensko“. Krčméry v klipe okrem iného povedal, že Ficovi ďakuje za stovky zachránených ľudských životov.

LGBT+

Vladimír Krčméry podpísal Vyjadrenie psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu ktoré bolo kritizované Amnesty International ako nevedecké a ideologicky podfarbené.

• 1985 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, MUDr.
• 1991 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, CSc.
• 1991 – Londýn, FRSH
• 1992 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, doc., odbor vnútorné choroby – chemoterapia
• 1994 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, Bratislava, DrSc.
• 1997 – Masarykova univerzita, Brno, prof., odbor vnútorné lekárstvo
• 1998 – FIDSA Bethesda
• 1999 – FRCP Edinburgh (Royal College of physicans),

Je držiteľom viacerých čestných doktorátov:

• 2006 – Jihočeská univerzita, České Budějovice, Česko, Dr. h. c. , odbor verejné zdravotníctvo
• 2007 – The University of Scranton, Scranton, Pensylvánia, USA, Dr. h. c. 
• 2008 – Lekárska univerzita, Varna, Bulharsko, Dr. h. c. 
• 2012 – Varšava, Poľsko, Dr. h. c. 
• 2015 – University of Cambridge, Cambridge, Anglicko^{[chýba vhodnejší zdroj]}

• Medzinárodné / zahraničné:
  • Člen edičnej rady (Chemoterapy Basel 1991 – 1997)
  • Člen IATCG a IFICG EORTC 1991
  • Člen edičnej rady International Journal of Infectious Diseases, New York, od 1996 – až do súčasnosti (Mníchov)
  • Šéfredaktor Anti-infective Drugs and Chemoterapy, od 1994 až do súčasnosti
  • Člen pracovnej skupiny Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu – antimikrobiálnu odolnosť
  • ESCMID – člen komisie ESGNI (E. Bouza) a ESGAP (JV Meer)
  • člen britského Kráľovského kolégia lekárov a člen Amerického kolégia lekárov
  • Antiinfective Drugs Chemotherapy, od roku 1996 (Mníchov)
  • International Journal of Chemoterapy, 1990 – 1998 (Bazilej – New York – Tokio)
  • Medzinárodný magazín infekčných chorôb, od roku 1998 (New York)
  • Journal of chemoterapie, od roku 1999 (Florencia)
  • Acta chemotherapeutica, 1999 (Viedeň)
  • Americká mikrobiologická spoločnosť, 1993, člen (Washington)
  • Americká spoločnosť pre infekčné choroby, 1998, člen (Washington, DC)
  • Európska chemoterapeutická spoločnosť (Londýn) (FESCI)
  • Čestný pokladník Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu
• Domáce:
  • Predseda Antibiotickej komisie Národnej poisťovne
  • Člen rady ministra zdravotníctva SR
  • Predseda komisie ministerstva zdravotníctva SR pre posudzovanie antibiotík

Vyžiadané hosťovanie ako profesor

• 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česko
• 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
• Katolícka univerzita v Ríme

• 1993 – Ocenenie mladého bádateľa – Montreaux, Switzerland
• 1991 – IHS ocenenie – Boulder CO
• 2007 – Cena literárneho fondu SAV za rok 2006, prémia za trojročný vedecký ohlas, 2. miesto v kategórii prírodné a lekárske vedy
• ocenenie Vedec roka SR za rok 1998 za zavedenie plánovanej progresívnej antiinfekčnej liečby u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Navrhol algoritmy, ktoré sa stali súčasťou európskych odporúčaní (EORTC).
• Cena primátora mesta Bratislavy za rok 2010
• Zlatá medaila MPSVR SR – apríl 2010 – rezortné vyznamenanie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR – za dlhoročné rozsiahle humanitné, charitatívne a misijné aktivity v prospech ľudí v krízových životných situáciách na Slovensku a v krajinách tretieho sveta.
• november 2010 – ocenenie od združenia „Človek v ohrození“ – Cenu za prínos krízovým oblastiam sveta (za humanitárnu pomoc obyvateľom Haiti postihnutým zemetrasením).
• 2010 – výročná cena združenia Neformálne ekonomické fórum – Hospodársky klub – „Zlatý Biatec 2010“ ako vedúca osobnosť 100-členného slovenského zdravotníckeho „Tropic Teamu“ – tropického zdravotníckeho tímu pôsobiaceho na pôde VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.
• 2012 – Krištáľové krídlo za rok 2011 v kategórii filantropia za založenie skupiny lekárov a vedecko-výskumných pracovníkov s názvom Tropicteam s pôsobnosťou po celom svete.
• 2012 – Bol mu v Poľsku udelený diplom čestného profesora – prof. h. c. Professor honorificum – Vysoká škola manažmentu, Varšava, Poľsko – Warsaw Management Academy in Warsaw, Poland.
• 2013 – Kuala Lumpur, Malajzia – 4. máj 2013 – Prevzatie ocenenia za prínos v oblasti medicíny z rúk princa Malajzie Muhammada V.

• Publikoval minimálne 10 monografií, 206 zahraničných publikácií SCI, 1097 SCI citácií
• Krčméry bol do roku 2015 (so 150 spoluautormi) autorom 334 publikácií registrovaných v databáze Scopus, ktoré boli citované 2910-krát. Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra ho zaradila medzi 4 najlepších špičkových vedcov v medicínskych vedách v roku 2008 s Hirschovým indexom viac ako 15 (v roku 2015 mal h-index 24). V roku 2020 mal Krcmery, Vladimir na Scopus viac ako 450 citovaných dokumentov a na Web of Science 425 opäť s h-index 24.

Vybrané publikácie

• HAĽKO, Jozef; KRČMÉRY, Vladimír. Protinádorové a protimikrobiálne antibiotiká a  chemoterapeutiká. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1989. 577 s.
• TURŇA, Ján; KRČMÉRY, Vladimír; KETTNER, Milan; ANTAL, Martin; AUGUSTÍN, Jozef. Rekombinantné DNA a biotechnológie. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1990. 696 s. ISBN 80-05-00079-0.
• ČATÁR, Gustáv; KRČMÉRY, Vladimír; SOBOTA, Koloman. Aktuálne farmakoterapeutiká 4 : Antiparazitiká. 1. vyd. Martin : Osveta, 1991. 197 s. ISBN 80-217-0282-6.
• KRČMÉRY, Vladimír, a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1995. 73 s. ISBN 80-217-0592-2.
• KRČMÉRY, Vladimír; STUDENÁ, Mariana; HRICÁK, Vasiľ; MARINOVÁ, I.; ŠEVČÍKOVÁ, Ľ., a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1996. 69 s. ISBN 80-217-0601-5.
• KRČMÉRY, Vladimír; LACKA, Jozef; ORAVCOVÁ, Eva; KUKUČKOVÁ, Eva. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1997. 50 s. ISBN 80-217-0603-1.
• KRČMÉRY, Vladimír; HABER, Jan; BUCHVALD, Jozef; LACKA, Jozef; ŠPÁNIK, Stanislav, a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1999. 118 s. ISBN 80-88824-83-4.
• DELVECCHIO, Vito G.; KRČMÉRY, Vladimír. Applications of Genomics and Proteomics for Anylisis of Bacterial Biological Warfare Agents. [s.l.] : IOS Press, 2003. 179 s. ISBN 978-1-58603-343-9. (po anglicky)
• KRČMÉRY, Vladimír, a kol. Manuál antimikróbnej chemoterapie. 3. preprac. a dopl. vyd. Martin : Osveta, 2007. 288 s. ISBN 978-80-8063-262-5.