Vladimír Dzurilla (* 2.
august">2. august 1942, Bratislava – † 27. júl 1995, Düsseldorf, Nemecko) bol česko-slovenský hokejový brankár a tréner. Bol vyhlásený najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia a je členom Siene slávy IIHF.
Vladimír Dzurilla | |
Štátna príslušnosť | Slovensko |
Narodenie | 2. august 1942, Bratislava, Slovensko |
Úmrtie | 27. júl 1995 (52 rokov), Düsseldorf, Nemecko |
Prezývka | Vladko Mister Zero (Pán Nula) Maco |
Pozícia | Brankár |
Hral za | HC Slovan Bratislava Zetor Brno Augsburger EV SC Riessersee |
Aktívna činnosť | 1959 – 1982 |
Príbuzenstvo | Zlatica (manželka) Natália, Vladimíra (dcéry) |
Prehľad medailí | |||
---|---|---|---|
Reprezentácia: Česko-Slovensko | |||
Mužský ľadový hokej | |||
Zimné olympijske hry | |||
bronz | |||
striebro | |||
bronz | |||
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | |||
bronz | |||
bronz | |||
striebro | |||
striebro | |||
striebro | |||
bronz | |||
bronz | |||
zlato | |||
zlato | |||
zlato | |||
Kanadský pohár | |||
finále |
V 70. rokoch získal obdiv v Európe aj v Kanade, jeho prednosťou bola rýchla reakcia a práca s hokejkou. Jeho nekonvenčný štýl a robustná postava vyžarovali pre mužstvá v ktorých hrával pohodu a pokoj.
V drese česko-slovenskej reprezentácie štartoval na troch olympijských hrách a desiatich majstrovstvách sveta, pričom na každom z týchto podujatí získal medailu. Je jediným slovenským hokejistom, ktorý získal vo svojej kariére tri tituly Majstra sveta. Bol prvým česko-slovenským brankárom, ktorý chytal v maske.
Vladimír Dzurilla sa narodil ako prostredný z troch detí a vyrastal na sídlisku Nová doba v Bratislave.:9 V rokoch 1948 až 1953 navštevoal Základnú školu na Českej ul. v Bratislave. Mal záujem hrať za HC Slovan Bratislava, svoju kariéru začal v klube pozemného a ľadového hokeja TJ Spartak Kovosmalt Petržalka.:13 V jeho drese mal prvý úspech - v roku 1957 sa stal dorasteneckým majstrom Česko-Slovenska v pozemnom hokeji. Dzurilla zároveň hrával volejbal v drese Červenej hviezdy a zvažoval aj kariéru volejbalistu. Na základe jeho výkonov ho oslovili z hokejového Slovana Bratislava na hosťovanie.:19 V Slovane mal ťažkú konkurenciu v podobe bratov Jendekovcov.
Slovan mal záujem ponechať si Dzurillu a tak v roku 1959 zrealizoval prestup z Kovosmaltu Petržalka. Hodnota prestupu bola 20 hokejok a 20 pukov, ktorých mali v Kovosmalte nedostatok.:23 V tomto roku sa konali v Bratislave Majstrovstvá sveta v hokeji, Dzurilla sa na ňom zúčastnil ako mladý vlajkonosič výpravy Česko-Slovenska.:23 V Slovane hrával za dorast a B-mužstvo (druhú hokejovú ligu). V roku 1959 sa v zápase s Plzňou zranil brankár Slovana Ján Jendek a tak mužstvo povolalo na zápas do Chomutova práve Dzurillu. Premiéru tak odohral za prvé mužstvo 29. novembra 1959 a hoci v úvode dostal 2 góly nakoniec s mužstvom vyhral 4:3. V tejto sezóne sa stal súčasťou prvého mužstva, ktoré skončilo na konci sezóny na druhom mieste, dostal príležitosť hrať aj vo víťaznom zápase proti švédskemu klubu Djurgårdens. V nasledujúcej sezóne 1960/61 sa v bránke striedal s Jánom Jendekom a dostal prvýkrát pozvánku do národnej reprezentácie. Svoj debut za Česko-Slovensko odohral 20. novembra 1960 proti Švédsku, ktorý Česko-Slovensko prehralo 1:3.
V nasledujúcich sezónach sa pod vedením trénerov Ladislava Horského a Rastislava Jančušku stal jednotkou v bráne Slovana. Viackrát sa stal so Slovan vice-majstrom ligy, avšak ligový titul nikdy nezískal. V roku 1973 už ako skúsený 34-ročný reprezentant prestúpil do Zetoru Brno, kde pôsobil do roku 1978. Následne hral v nemeckej lige - jednu sezónu za Augsburger EV a v SC Riessersee. V sezóne 1980/81 sa v drese Riessersee stal Majstrom nemeckej ligy. Mužstvo vtedy trénoval jeho bývalý spoluhráč Ján Starší a Dzurilla vo veku 39 rokov získal svoj prvý ligový titul. V roku 1982 ukončil svoju hráčsku kariéru.
V najvyššej hokejovej súťaži v Česko-Slovensku odchytal celkovo počas 19 sezón 571 zápasov.
Prvýkrát bol nominovaný na Majstrovstvá sveta 1962:58, avšak tu Česko-Slovensko nakoniec odvolalo svoju účasť. Na majstrovstvách sveta 1963 odohral štyri zápasy, vrátane posledného dôležitého víťazného zápasu so Švédskom a získal svoju prvú, bronzovú medailu. V nasledujúcej sezóne odohral svoju premiéru na olympijských hrách, ktoré sa konali v roku 1964 v Innsbrucku. Spolu s mužstvom odohral prípravu v Kanade a v USA, na samotnej olympiáde odohral dva zápasy: proti Nemecku uspel, avšak proti Sovietskemu zväzu odohral len 11 minút, v ktorých dostal tri góly. S národným mužstvom získal bronzovú medailu.
V roku 1965 sa majstrovstvá sveta a Európy konali vo fínskom Tampere. Na základe výborných výkonov bol nominovaný do All-Star mužstva turnaja a najlepším brankárom majstrovstiev. S mužstvom Česko-Slovenska získal striebornú medailu, mužstvo podľahlo len suverénnemu Sovietskemu zväzu. V zápase s ním Dzurilla len striedal Vladimíra Nadrchala a hoci neinkasoval žiaden gól, mužstvo prehralo 1-3. O rok neskôr sa konali majstrovstvá sveta 1965 v Ľubľane. Dzurilla odohral 6 zo 7 reprezentačných zápasov a s mužstvom získal po roku opäť striebornú medailu. Nasledujúce majstrovstvá sveta, na ktorých Česko-Slovensko skončilo štvrté Dzurilla vynechal pre zranenie kolena.:169
V roku 1968 sa zúčastnil zimnej olympiády, kde bol pôvodne pre veľkú konkurenciu nominovaný ako brankárska dvojka, nakoniec však odchytal šesť zo siedmych zápasov.:174 Následkom jedinej prehry s Kanadou chýbal Česko-Slovensku jeden bod nevyhnutný pre zisk zlatej medaile. Dzurilla tak s Česko-Slovensko získal strieborné medaile a tento výsledok bol vnímaný verejnosťou ako úspech.:182
V marci 1969 sa konali majstrovstvá sveta vo švédskom Štokholme, Dzurilla bol jednotkou Česko-Slovenska, odohral všetkých deväť zápasov, získal bronzovú medailu a stal sa členom výberu hviezd turnaja. Na turnaji vtedy spolu s Janom Havlom a Jaroslavom Holíkom prelepili v zápase proti Sovietskom zväze hviezdu na svojom drese ako protest proti vpádu vojsk do Česko-Slovenska. Bronzovú medailu získal aj o rok neskôr na MS 1970. V nasledujúcom roku sa majstrovstiev nezúčastnil, prednosť dostal jeho mladší klubový spoluhráč Marcel Sakáč.
V roku 1972 dostal príležitosť na olympiáde v japonskom Sappore, svojej treťej olympiáde v rade. Odohral päť zo šiestich zápasov a s mužstvom získal bronzovú medailu. V tom istom roku sa konali majstrovstvá sveta v Prahe, tu odohral štyri zápasy a získal zlatú medailu. Výborný turnaj odohral jeho reprezentačný kolega Jiří Holeček, ktorý bol aj vo výbere hviezd turnaja. Na nasledujúce tri majstrovstvá sveta nebol nominovaný, predosť dostala brankárska dvojica Holeček a Crha.
Celkovo v reprezentácii ČSSR nastúpil v 139 zápasoch, štartoval na jedenástich majstrovstvách sveta. Po celú dobu súperil o miesto brankárskej jednotky s Vladimírom Nadrchalom a Jiřím Holečkom. Bol majstrom sveta z rokov 1972 a 1976 – 77. Držiteľ striebornej medaily zo ZOH 1968 a bronzových medailí zo ZOH 1964 a 1972. Najlepší brankár MS v roku 1965. Nezabudnuteľnými sú jeho výkony na Kanadskom pohári 1976, ako aj na Majstrovstvách sveta 1977.
Po skončení hráčskej kariéry sa venoval trénovaniu. V sezóne 1982/1983 trénoval spolu s Jaroslavom Walterom mužstvo Slovana Bratislava. a následné dve sezóny trénoval mládež Slovana. 1. novembra 1985 nastúpil na post hlavného trénera Brna, kde trénoval s asistentom Ľubomírom Hrstkom. Doviedol klub k záchrane v najvyššej federálnej súťaži. V sezóne 1986/87 trénoval nováčika švajčiarskej ligy EHC Olten,v decembri 1986 však z tohto postu odstúpil. Počas tejto sezóny v januári nasledujúceho roku ho angažoval nemecký klub SC Riessersee ako hlavného trénera klubu, ktorý býval posledné sezóny na konci tabuľky. S klubom však zostúpil do druhej ligy. V sezóne 1988-89 trénoval nemecký klub Eintracht Frankfurt, s ktorým sa prebojoval do štvrťfinále DEL. O rok neskôr nahradil vo funkcií trénera Gerharda Brunnera v klube EHC Klostersee. Následne dve sezóny trénoval klub EHC Straubing a Neusser EC. Jeho posledným pôsobiskom bol klub Düsseldorfer EG, kde v roku 1995 pôsobil ako tréner brankárov a juniorov.
Vladimír Dzurilla sa oženil v roku 1968 s manželkou Zlaticou,:179 narodili sa im dve dcéry Natália a Vladimíra. Vyučil sa za opravára chladiarenských zariadení. V roku 1995 odohral počas majstrovstiev sveta svoj posledný zápas, ktorým bol exhibičný zápas legiend svetového hokeja. Zomrel 27. júla 1995 v hoteli v Düsseldorfe na zlyhanie (embóliu) srdca.
V roku 1998 sa stal členom Siene slávy IIHF a v roku 2002 členom Siene slávy slovenského hokeja. Je po ňom pomenovaný Zimný štadión v bratislavskom Ružinove. Na jeho počesť je pomenovaný februárový turnaj reprezentačných nádejí do 18 rokov a trofej pre víťazný klub slovenskej hokejovej extraligy.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Vladimír Dzurilla, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.