Východné Alpy

V tejto členitejšej oblasti Álp sa nachádzajú skôr nižšie pohoria. Najčastejšie sú vymedzované ako oblasť Álp východne od línie Bodamské jazero (na severe)-priesmyk Splügen-Comské jazero (na juhu).

Východné Alpy (Ostalpen)
pohorie
Tre Cime v Dolomitoch
Štáty	Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko Nemecko, Lichtenštajnsko Slovinsko
Hranice	Wienerwald
Najvyšší bod	Piz Bernina
- výška	4 049 m n. m.
Dĺžka	1 200 km
Rozloha	180 000 km² (18 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Východné Alpy zahŕňajú oblasti Švajčiarska, Rakúska, Lichtenštajnska ako aj menšie oblasti južného Nemecka a sever Slovinska. Východnú hranicu tvorí Wienerwald (Viedenský les) a viedenská panva, ktoré sú prechodným členom medzi Alpami a Západnými Karpatami. Geologicky je hranica medzi oboma pohoriami menej zreteľná, pretože viaceré stavebné jednotky Východných Álp sú prítomné v Malých Karpatoch a možno i v Považskom Inovci.

Alpský klub (Alpenvereins-Einteilung) uprednostňuje členenie Východných Álp na Nördliche Kalkalpen, Zentrale Ostalpen a Südliche Kalkalpen. Tieto väčšie celky sa ďalej členia na niekoľko desiatok menších regiónov.

Najvyšší vrch vo Východných Alpách je Piz Bernina (4 049 m) vo Švajčiarsku. Okrem niekoľkých vrcholov v oblasti Bernina, je ďalším najvyšším vrch Ortler (3 905 m) v Taliansku resp. Južnom Tirolsku a Großglockner (3 798 m) v Rakúsku.

Počas poslednej ľadovej doby – Würmu, boli Východné Alpy suchšie ako Západné Alpy, s ľadovou pokrývkou končiacou v oblasti Nízkych Taur. Toto umožnilo prežiť dobu ľadovú mnohým druhom, ktoré sa nezachovali v žiadnej z okolitých oblastí.

Geológia

Východné Alpy majú výraznú príkrovovú stavbu, ktorá bola formovaná počas alpínskej orogenézy pri vzniku a uzatvorení oceánu Tethys. Rozsiahle príkrovy tvoria 3 na seba nasunuté jednotky. Najvyššou z nich je austroalpinikum, v Západných Alpách, ktoré boli viac vyzdvihnuté, je už takmer oderodované. Pod austroalpinikom leží penninikum a helvetikum. Jednotky penninika predstavujú 2 oceánske oblasti (severná Valaiská a južná Piemontská), medzi ktorými sa nachádzal úzky pás pevniny známy ako Briançonnaiský mikrokontinent. Geologickú spätosť so Západnými Karpatami podčiarkuje aj prítomnosť pozostatkov Meliatsko-halstattského oceánu.