Systém názvov domén alebo systém mien domén alebo systém doménových mien (angl.
Tento článok nie je úplný. Pomôžte Wikipédii vylepšiť ho. Jeho obsah má byť prekladom článku Domain_Name_System na anglickej Wikipédii. |
domain name system), skr. DNS, je systém, ktorý ukladá prístup k informácii o názve stroja (hostname) a názve domény v istej distribuovanej databáze v počítačových sieťach ako internet. Najdôležitejšie je, že poskytuje mechanizmus získania IP adresy pre každé meno stroja (lookup) a naopak (reverse), a uvádza poštové servery (MX záznam) akceptujúce poštu pre danú doménu.
DNS poskytuje na internete všeobecne dôležitú službu, pretože kým počítače a sieťový hardvér pracujú s IP adresami, ľudia si vo všeobecnosti ľahšie pamätajú mená strojov a domén pri použití napr. v URL a e-mailovej adrese (obzvlášť nepríjemné by to bolo pri IPv6 adrese). DNS tak tvorí prostredníka medzi potrebami človeka a softvéru.
Najzákladnejšie využitie DNS je preklad názvu stroja na IP adresu. Podobá sa to telefónnemu zoznamu. Napríklad ak chcete vedieť IP adresu stránky en.wikipedia.org, tak DNS vám povie, že IP adresa tejto stránky je 91.198.174.192. DNS má však aj ďalšie dôležité typy využitia.
DNS umožňuje priradenie internetovej adresy k stránke nejakej organizácie či firme ktorú reprezentuje, nezávisle od fyzickej smerovacej hierarchie, ktorú predstavuje číselná IP adresa. Vďaka tomu internetové odkazy môžu reprezentovať to isté, čo daná IP adresa, a tak môžeme použiť ľuďom bližšiu formu (napr. "wikipedia.org"), čo sa celkom určite pamätá ľahšie ako IP adresa (napr. 91.198.174.192). Takto majú ľudia výhodu pri zadávaní URL, resp. e-mailovej adresy, keďže sa nemusia starať o to, ako počítač daný odkaz nájde.
Takto DNS poskytuje schopnosť priradenia domény (pozri doména najvyššej úrovne) a jej mapovanie v sieti IP adries, napríklad serverom, ktorý uchováva pre každú doménu jej vlastný zápis zmien, čím predchádza potrebe hlavného správcu k akejkoľvek aktualizácii.
Zvyk používania názvu ako pre človeka vhodnejšej alternatívy počítačovej adresy je dokonca starší ako TCP/IP a pochádza z éry ARPANETu. Pôvodne každý počítač získal súbor HOSTS.TXT od SRI (dnes SRI International), ktorý obsahoval tabuľku mapovaní názvov na adresy.
Technicky tento súbor stále existuje – väčšina dnešných systémov môže, či už predvolene alebo po konfigurácii hľadať preklad hostname na IP adresu najprv v tomto tzv. hosts file a až potom, keď sa záznam nenájde poslať dopyt DNS.
Rozmach sietí si vyžiadal škálovateľnejší systém – taký, ktorý by zaznamenal zmenu adresy stroja na jednom mieste a dal všetkým ostatným strojom o tom dynamicky vedieť. Prichádza DNS.
DNS vynašiel Paul Mockapetris v roku 1983; originálna špecifikácia sa nachádza v RFC 882 a 883. V roku 1987 aktualizovali špecifikáciu RFC 1034 a RFC 1035, čím sa RFC 882 a RFC 883 stali zastarané. Niekoľko ďalších RFC navrhlo do protokolov rôzne zmeny.
Medzi dôležité kategórie údajov uložené v DNS patria
Zistenie IP adresy je možné pomocou príkazu „ping (adresa internetovej stránky)“. Napr.: pri stránke www.icann.net, príkazom na zistenie bude: „ping www.icann.net“.
Iné druhy záznamov slúžia jednoducho na informačné účely (napríklad LOC záznam udáva fyzické umiestnenie stroja) alebo uloženie experimentálnych údajov (napríklad WKS záznam udáva zoznam serverov poskytujúcich v rámci domény niektoré zo štandardných služieb ako HTTP alebo POP3).
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Systém názvov domén, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.