Medzivojnové Obdobie Slobodné Mesto Gdansk

Slobodné mesto Gdansk Freie Stadt Danzig (po nemecky) Wolne Miasto Gdańsk (po poľsky) ←  1920 – 1939  → vlajka znak
Hymna: Für Danzig
Motto: Nec Temere, Nec Timide
Geografia
Hlavné mesto	Gdansk
Rozloha	1952 km²
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Nemci, Poliaci
Jazyky	nemčina, poľština
Náboženstvo	luteranizmus, katolicizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	mestský štát
Vznik	15. november 1920
Zánik	1. september 1939
Predchádzajúce štáty: Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) Nástupnícke štáty: Nacistické Nemecko

november">15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto Gdansk a jeho okolie (Zoppot; po poľsky: Sopot), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański) a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1,952 km² (1893 bez vodných plôch); na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90 % obyvateľov, Poliaci len okolo 4 – 10 %. Úradným jazykom v meste bola nemčina.

Štát bol zriadený Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (Volkstag) a vládu.

Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdanska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave Westerplatte (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdanský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol generálny komisár Poľskej republiky (Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej).

9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdansk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdanskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.

V roku 1933 vyhrala voľby v Gdansku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP, nacistická strana), ktorá získala 57 % hlasov, čo bolo menej ako 2/3 požadované Spoločnosťou národov na zmenu ústavy. Napriek tomu boli schválené protižidovské a protikatolícke zákony.

1. septembra 1939 Nemecko vyhlásilo pripojenie Slobodného mesta Gdansk k Tretej ríši a pristúpilo k likvidácii poľských inštitúcií v meste. 2. septembra gdanský parlament schválil pripojenie k Nemecku. Došlo k obkľúčeniu Poľskej pošty v samotnom meste Gdansk (udalosť dostala historické pomenovanie Obrana Poľskej pošty v Gdansku), prekladiska na polostrove Westerplatte a k mnohým útokom na Poliakov, ako aj k streľbe na nich. Následne sa mesto stalo súčasťou provincie Gdansk-Západné Prusko (Reichsgau Danzig-Westpreußen). Poliaci boli z mesta vyhnaní, Židia stihli ujsť ešte pred pričlenením mesta k Nemecku.

30. marca 1945 do mesta vstúpila sovietska Červená armáda. Nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a územie sa stalo súčasťou Poľskej republiky.

• Krakovská republika
• Vysokí predstavitelia Spoločnosti národov v Slobodnom meste Gdansk
• Prezidenti Senátu Slobodného mesta Gdansk
• Prezidenti Parlamentu Slobodného mesta Gdansk