Proso Siate

Proso patrí popri pšenici a jačmeni k najstarším kultúrnym plodinám. Jeho pravlasťou je Čína, východná Ázia a India. Kúsky prosa boli nájdené na rôznych miestach Európy v stavbách pochádzajúcich z doby kamennej. Pravdepodobne asi do raného novoveku bolo v ľudskej strave hlavnou obilninou. Postupne ho vytláčali pšenica, raž, neskôr ryža a kukurica a svoj vplyv má aj rozšírenie zemiakov. Ešte dnes býva starodávnym zvykom podávať prosnú kašu ako posledné jedlo na svadobnej hostine na moravských svadbách, aby mali novomanželia vždy dosť peňazí. Proso bolo jednou z hlavných obilnín Slovanov, ktorí ho konzumovali v podobe výživných kaší, placiek a polievok. Germánske národy poznali proso od Slovanov. Svedčia o tom niektoré zvyky v Nemecku (v pôvodných oblastiach Slovanov), kde sa pri krste podával prosný chlieb.

Najviac konzumovaný produkt vyrobený z prosa je pšeno. Získava sa odstránením plevy zo zrna prosa. Pšeno má optimálne výživné vlastnosti, je veľmi chutné a ľahko stráviteľné. Obsahové látky majú priaznivý pomer bielkovín (12 %), tukov (4 %) a sacharidov (68 %). Tento pomer sa približuje k odporúčanému pomeru živín. Dôležitá je neprítomnosť lepku, preto sa odporúča pri bezlepkovej diéte. Obsah tuku je vyšší ako u ostatných obilnín, najviac tuku sa nachádza v klíčku. Pšeno je významným zdrojom vitamínov skupiny B a železa. Svojou nutričnou hodnotou sa pšeno vyrovná ovseným vločkám.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Proso siate
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Proso siate