Priadka Morušová

Z hľadiska svojej reprodukcie je celkom závislý od človeka, lebo vo voľnej prírode sa už nevyskytuje. Potravou húseníc je výhradne lístie z moruší. Druh sa pestuje hlavne na severe Číny a v Iráne. Jeho najbližším voľne žijúcim príbuzným druhom je Bombyx mandarina, s ktorým môže vytvárať hybridné formy (Goldsmith et al., 2004) a ktorý sa vyskytuje od severnej Indie cez severnú Čínu a Kóreu až po Japonsko.

Priadka morušová
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia)) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta (Ectognatha)) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Divisio Neoptera Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola)) Rad (ordo) motýle (Lepidoptera) Podrad (subordo) Glossata Infrarad (infraordo) Ditrysia Čeľaď (familia) priadkovité (Bombycidae) Rod (genus) priadka (Bombyx) Druh (species) priadka morušová (Bombyx mori)
Vedecký názov
Bombyx mori (Linnaeus, 1758)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Samička po spárení nakladie 500-600 vajíčok, z ktorých sa v máji nasledujúceho roku vyliahnu drobné húseničky, ktoré sú dlhé asi 3 mm. Húsenica v umelých kontinuálnych chovoch sa liahne z vajíčka asi po desiatich dňoch a je veľmi „žravá“. Keď sa hlava húsenice sfarbí do hneda, znamená to, že sa bude zvliekať. Tieto sa počas svojho života cca štyrikrát zvliekajú. Po poslednom zvlečení, keď dosiahnú dĺžku až 90 mm, sa menia na kuklu. Táto je umiestnená v zámotku (kokóne), ktorý jej zaručuje ochranu. Na jeho vytvorenie používa húsenica dve snovacie žľazy, ktorými vylučuje hustú šťavu vo forme dvoch vláken, ktoré sa pri vyústení spájajú v jedno vlákno, ktoré na vzduchu rýchlo stuhne. Vlákno v zámotku meria 900-1000 metrov a jeho hrúbka je okolo 0,037 mm. Hodvábna niť je spoločne s pavučinou najpevnejšou tkaninou a v textilnom priemysle je jedinečnou prírodnou surovinou. Hotové zámotky boli u nás v minulosti vykupované na ďalšie spracovanie v pradiarňach hodvábu. Už v druhej polovici tridsiatych rokov chov priadky morušovej postupne na Slovensku upadal a po druhej svetovej vojne v krátkom čase prakticky úplne zanikol. Mnoho ďalších nočných motýľov vytvára zámotky, ale len niektoré väčšie druhy z čeľadí Bombycidae a Saturniidae sú využívané na výrobu látok.

Zámotok je vytvorený jediným neprerušeným hodvábnym vláknom, ktoré je veľmi jemné a lesklé. K výrobe 1 kilogramu hodvábu je potrebných asi 2–3 tisíc kusov kokónov. Pokiaľ dostaneme po rozpletení z jedného kokónu necelý kilometer vlákna, potom cca 9-10 kokónov by stačilo na dosiahnutie vrcholu Mount Everestu. Na svete je každoročne produkovaných asi 35 tisíc ton surového hodvábu, na produkciu ktorého spotrebujú húsenice asi 500 tisíc ton listov moruše. Podľa údajov v knihe od to E. L. Palmera (Fieldbook of Natural History, 1949), jeden kilogram hodvábu predstavuje asi 3 200 kilometrov vlákna. Ročná celosvetová produkcia hodvábu predstavuje 112 miliárd kilometrov, čo je 300-násobná vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Priadka morušová
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Priadka morušová

• [1] Silkworms
• [2] Student page on silkworm
• WormSpit Archivované 2006-04-12 na Wayback Machine A site about silkworms, silkmoths, and silk
• [3] Information about silkworms for classroom teachers with many photos

• Grimaldi & Engel: 2005, Evolution of the Insects. Cambridge University Press.
• Johnson, Sylvia: 1989, Silkworms. Lerner Publications. Children's book with lots of photos.
• Maekawa, H.; Takada, N.; Mikitani, K.; Ogura, T.; Miyajima, N.; Fujiwara, H.; Kobayashi, M. & Ninaki, O.: 1988, Nucleolus organizers in the wild silkworm Bombyx mandarina and the domesticated silkworm B. mori. Chromosoma 96: 263–269.
• Scoble, M. J.: 1995, The Lepidoptera: Form, function and diversity. Princeton University Press.
• Yoshitake, N.: 1968, Phylogenetic aspects on the origin of Japanese race of the silkworm, Bombyx mori L.. Journal of Sericological Sciences of Japan 37: p. 83 – 87.