Kilogram

Značka pre kilogram je kg.

Do 20. mája 2019 bol kilogram rovný hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu uloženého v Medzinárodnom úrade pre váhy a miery v Sèvres vo Francúzsku z roku 1889. Na medzinárodný prototyp nadväzuje niekoľko desiatok kópií. Prototyp kilogramu vyrobila firma C. Longue v Paríži zo zliatiny platiny a irídia v pomere 9:1. Prototyp kilogramu vznikol na základe odvodenia od hmotnosti 1 dm kubického vody pri stanovenej teplote.

Od 20. mája 2019 je kilogram definovaný podľa Planckovej konštanty, ktorá je rovná presne 6,626 070 15×10⁻³⁴ kg⋅m²⋅s⁻¹. Dôvodom zmeny je, že pôvodný prototyp od svojho vzniku stráca svoju pôvodnú hmotnosť a to, že jednotka doteraz nebola definovaná exaktne.

Babylon a Asýria

Prvé národy, ktoré mali svoju vlastnú sústavu mier, boli pred viac ako 3 000 rokmi Babylončania a Asýrčania, ktorí čerpali zo skúseností Sumerov. Babylončania mali pravdepodobne už normalizované závažie, hlavne pre zistenie hmotnosti zlatých predmetov. Archeológovia napríklad našli rôzne závažia z obdobia vlády asýrskeho kráľa Salmanasara. Jedno z nich, tzv. ťažká mína, malo skoro presne 1 kg (1,0048 kg). Hmotnosť všetkých nájdených závaží (mín) bola v rôznych krajinách rovnaká.

Staroveký Egypt

Národom s vysoko rozvinutou technikou boli starovekí Egypťania. Zo zobrazení na stenách hrobiek, z ilustrácií papyrusu ako aj z archeologických nálezov poznáme niekoľko typov váh, ktoré starí Egypťania používali. Najčastejšie sa objavuje na vyobrazeniach váha založená na princípe rovnoramennej páky. Ručné váhy tohto typu sa objavujú v raných scénach zobrazujúcich váženie. Váhy sprevádzali Egypt po celú jeho históriu. K vyvažovaniu sa používali bremená z rôznych druhov materiálu. Najbežnejším závažím bol kameň: čadič, žula, diorit, porfýr, syenit, vápenec, pieskovec, kreveľ, hadec a iné. V rôznych dobách prevládali rôzne druhy kameňa, čo pomáha pri datovaní vzniku závažia. Okrem kameňa sa k výrobe závažia používal aj kov: olovo, bronz, železo. Trvalo pomerne dlho, kým závažie z týchto materiálov prevládlo nad kamennými. Časom však kovových závaží pribúdalo a kamene sa nakoniec používali len výnimočne, pri zisťovaní hmotnosti veľkých bremien. Kovové závažia veľkej hmotnosti by totiž boli príliš drahé, a preto sa dávala prednosť lacnejším kamenným.

Základnou jednotkou egyptského systému merania hmotnosti bol 1 deben, ktorý mal približne 91 g. Deben sa delil na 10 kadetov, neskoršie zvané kite, čo bolo približne 8,8 g až 10 g. Tak ako zvykneme počítať cenu v peniazoch, Egypťania počítali v hmotnostných jednotkách, ktoré vyjadrovali presne odvážené množstvo kovu a ktoré im peniaze nahradzovali.

Iné národy

Aj ďalšie kultúrne národy mali vysoko rozvinuté spôsoby merania hmotnosti. Či to už boli Peržania, Hebrejci, Arabi alebo starí Gréci. Hebrejci používali napr. zlatý talent, čo bolo asi 49 kg. Starí Gréci prevzali väčšinu jednotiek od Egypťanov. Ako jednotky hmotnosti slúžili v Grécku rôzne talenty. Toto označenie vzniklo z gréckeho slova talanton - váha (dnes hmotnosť). Najmenší bol sýrsky alebo ptolemaiovský talent (asi 7 kg), stredný bol antický (26,196 kg) a najväčší novogrécky talent (150 kg).

• libra (pound) (1 lb = 0,453 592 4 kg)
• ounce (1 oz = 0,02835 kg)
• špitka (1 gr = 0,00006 kg)
• metrický karát (1 Kt = 0,00020 kg)
• dram (1 dr = 0,00177 kg)
• quarter (1 qr = 12,70100 kg)
• kameň (1 = 6,35029 kg)