Potáplica Malá: Druh vtáka rodu Gavia

Gavia stellata) je monotypický druh potáplice, vtáka z rovnomenného radu. Je to najrozšírenejší druh potáplice, obýva pásmo tundry a boreálnych ihličnatých lesov celej holarktídy. Na Slovensko prilieta počas migrácie, zimovanie bolo zistené v 8,40 % mapovacích kvadrátov. Pozorovania sú z veľkých riek a vodných plôch. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov potáplica malá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, niektoré populácie sú stabilné a o iných nie je známy trend.

Potáplica malá
Stupeň ohrozenia
(globálne)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) letce (Neognathae) Nadrad (superordo) plavce (Impennes) Rad (ordo) potáplicotvaré (Gaviiformes) Čeľaď (familia) potáplicovité (Gaviidae) Rod (genus) potáplica (Gavia) Druh (species) potáplica malá (G. stellata)
Vedecký názov
Gavia stellata Pontoppidan, 1763
Synonymá
Potáplica štíhlozobá
Mapa rozšírenia potáplice malej      Hniezdiaca      Zimujúca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Najmenšia z potáplica (dĺžka tela 55 – 67 cm, rozpätie krídel 71 – 110 cm, hmotnosť 1 200 – 1 600 g). Má štíhly krk a ploché čelo, zobák pri plávaní smeruje mierne nahor. Vo svadobnom šate má šedú hlavu a krk, vpredu na krku je hrdzavá škvrna. V prostom šate je zhora sivohnedá, zospodu biela; v porovnaní s potáplicou severskou je biela väčšia časť krku, biele sfarbenie zasahuje aj nad oko. Dožíva sa až 20 rokov.

Potáplicá malá sa ozýva počas toku opakovaným „kor-korroi, kor-korroi...“(zvukový záznam). Na vode volá tiahlo „ééááóó“(zvukový záznam). Za letu vydáva hlas „kak-kak-kak...“(zvukový záznam).

Hniezdi predovšetkým v arktických oblastiach severnej Eurázie a Severnej Ameriky (severne od 50° s. š.), často na malých jazerách v tundre. Za potravou, zaletuje na väčšie jazera alebo na more. Ťažná, zimuje na morských pobrežiach.

 

Monogamný druh, tvoria trvalé páry. Hniezdo je plytká jamka v zemi alebo hromada z rastlinného materiálu blízko vody. V jednej znáške bývajú 2 (výnimočne aj 1 alebo 3) hnedasté, čierno škvrnité vajcia. Na ich inkubácii, trvajúcej 24 – 29 dní, sa podieľa prevažne samica. Mláďatá sú prekociálne a hniezdo opúšťajú krátko po vyliahnutí. Spočiatku sú oboma rodičmi kŕmené malými bezstavovcami, neskôr rybami. Nezávislé sú po 38 – 48 dňoch.

Rovnako ako ostatné druhy potáplic sa aj potáplica malá živí hlavne rybami, občas sa však v jej potrave objavujú tiež mäkkýše, kôrovce, žaby, hmyz alebo dokonca rôzny rastlinný materiál. Pre potravu sa väčšinou potápa (hĺbka ponoru 2 – 9 m, dĺžka priemerne asi 1 minútu).

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

•  
  Na hniezde
•  
  Dospelá potáplica s mláďaťom
•  
•  
  Mladá potáplica
•  
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Potáplica malá

• Hlas potáplica malá na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Gavia stellata na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Gavia stellata na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Potáplice malá na českej Wikipédii.