Podnebné pásmo (iné názvy: klimatické pásmo; zriedkavo: klimatický pás, klimatická zóna) je jedna zo zonálne usporiadaných častí zemského povrchu planetárnych rozmerov s rovnakými základnými vlastnosťami podnebia.
Je to v klimatickej klasifikácii (napr. v Köppenovej klimatickej klasifikácii, Alisovovej klimatickej klasifikácii a v iných) oblasť najvyššieho rádu. Podrobnosti definície pozri nižšie.
Podnebné pásma možno definovať napr. nasledujúcimi (takmer ekvivalentnými) spôsobmi:
Matematické podnebné pásmo (=solárne podnebné pásmo) je podnebné pásmo, ktoré by sa vytvorilo na (hypotetickej) homogénnej Zemi iba účinkom slnečného žiarenia. Na rozdiel od skutočných teplotných pásem Zeme sú tieto podnebné pásma obmedzené rovnobežkami. Rozlišuje sa 5 základných podnebných pásem :
Niekedy sa k nim dopĺňajú ešte 4 prechodné pásma:
Toto delenie pochádza od Aristotela (pozri nižšie).
Teplotné pásmo je namiesto rovnobežiek vymedzené izotermami priemernej ročnej alebo mesačnej teploty vzduchu. Obyčajne sa rozlišujú:
Podnebné pásma založené na všeobecnej cirkulácii ovzdušia zahŕňajú napr. jednak pásma (pásy) typu Hadleyho bunka, Ferrelova bunka a pod., a jednak pásma typu pásmo pasátov, pásmo západných vetrov, tíšiny konských šírok a pod.
Fyzické podnebné pásma (=skutočné podnebné pásma) sú podnebné pásma, ktoré vznikli na (reálnej) nehomogénnej Zemi spolupôsobením radiačných, cirkulačných a geografických faktorov klímy. Ich existencia ukazuje, že pásmovitosť podnebia na Zemi nie je dokonalá.
Od 6. stor. pred Kr. starovekí Gréci rozlišovali na Zemi nasledujúce pásma (nazývané po grécky v jednotnom čísle klima = sklon): “bezzimné”, “prechodné” a “bezletné”. Boli založené na astronomických vedomostiach a polohe slnka v nadhlavníku vo vzťahu k zmenám dĺžky denného svetla. V 4. stor. pred Kr. Aristoteles stanovil hranice týchto pásiem na obratníkoch a polárnych kruhoch. V 2. stor. po Kr. Klaudios Ptolemaios rozdelil Zem na 7 pásem podľa dĺžky denného svetla.
Ptolemaiovo delenie sa potom používalo dlhé stáročia. Až Edmond Halley v rokku 1686 navrhol klasifikovať pásma nie podľa dĺžky denného svetla, ale podľa teploty. Prakticky realizovať jeho návrh sa však podarilo až keď boli k dispozícii namerané teplotné údaje z celej Zeme – Alexander von Humboldt podľa nich v roku 1817 ako prvý zostavil izotermickú mapu. Prvú modernú mapu podnebných pásem zostavil Alexander Supan v roku 1879. Podľa priemernej ročnej teploty a teploty najteplejšieho mesiaca rozlišoval horúce, mierne a studené teplotné pásmo. V roku 1884 Wladimir Köppen (ktorý neskôr publikoval dodnes známu klimatickú klasifikáciu) rozlišoval na základe počtu mesiacov nad alebo pod zvolené hraničné hodnoty 5 teplotných pásem (tropické, subtropické, mierne, studené a polárne); zaviedol teda do klasifikácie koncept trvania klimatického faktora. Veľa ďalších autorov následne navrhlo rôzne delenia na teplotné pásma, ale väčšinou sú podobné Köppenovmu deleniu.
V roku 1735 Hadley identifikoval to, čo sa neskôr začalo nazývať podľa neho Hadleyho bunka. V 19. storočí viacerí autori Hadleyho bunku zahrnuli do viacerých modelov všeobecnej cirkulácie ovzdušia. U nás je známa napr. Alisovova klasifikácia podnebí z roku 1936, v ktorej sa rozlišuje 7 hlavných podnebných pásem podľa všeobecnej cirkulácie ovzdušia a prevládajúcich geografických typov vzduchových hmôt (1 rovníkové, 2 tropické, 2 mierne, 1 arktické a 1 antarktické) a 6 prechodných pásem (2 pásma subekvatoriálnych alebo rovníkových pasátov, 2 pásma subtropického podnebia, 1 pásmo subarktického podnebia a 1 pásmo subantarktického podnebia).
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Podnebné pásmo, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.