Platónska Akadémia

Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos. Na pozemku rástlo dvanásť posvätných olív (moriai). Olej z týchto stromov sa udeľoval víťazom panathénajských hier.

Po organizačnej stránke bola Akadémia thiasom na pestovanie kultu Múz. Platón sledoval jej založením pravdepodobne aj politické ciele, ako možno súdiť podľa jeho výkladu o spoločenskom poslaní filozofov v dialógu Štát.

Obsahom svojej činnosti nadväzovala na tradície pytagorovského spolku. O jej vedeckom a filozofickom programe si možno utvoriť predstavu zo 7. knihy Platónovej Ústavy, kde sa opisuje, ako treba vzdelávať filozofov. Ako hlavné zložky vzdelania filozofov sa tu uvádza aritmetika, geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predohra k najvyššej forme rozumovej činnosti, k dialektike.

Zatvorenie filozofickej školy Justiniánom I. v Aténach v roku 529 sa zvyčajne pokladá za víťazstvo teológie nad klasickým myslením, ale J. Pelikan tvrdí: „Zatvorenie platónskej akadémie bol viac čin/skutok koronera než kata.“

Stará Akadémia

Platónovo učenie nebolo pre členov Akadémie záväznou dogmou. Mnohí jej členovia boli samostatnými tvorivými osobnosťami, napr. Aristoteles, Eudoxos z Knidu, Herakleides z Pontu a Filippos z Opuntu. Najortodoxnejšími platonikmi starej Akadémie boli Speusippos, scholarcha v rokoch 347-339, a Xenokrates, scholarcha v rokoch 339-315.

Stredná Akadémia

Jej scholarchom bol Arkesilaos (v rokoch 268-241). S Arkesilaom dochádza k obratu vo vývine akadémie smerom ku skepticizmu.

Nová Akadémia

V tejto etape sa radikalizoval smer nastúpený Arkesilaom. Jej scholarchami boli: Karneades, Filon z Larissy, Antiochos z Askalónu.

Akadémia platónska florentská

široké spoločenstvo ctiteľov, ideových spriaznencov, žiakov a priateľov, ktoré sa sformovalo okolo Marsilia Ficina vo Florencii. Pre utvorenie tohto spoločenstva pripravil podmienky nekorunovaný vládca Florencie Cosimo Medici, ktorý vydržoval vo svojom dome Marsilia Ficina. Cosimo, ktorý si Marsilia veľmi obľúbil, daroval mu usadlosť neďaleko svojho vidieckeho sídla v Careggi neďaleko Florencie. Nemenej dôležitý bol aj iný Cosimov dar, grécky kódex obsahujúci Platónove diela. Existencia novej platónskej akadémie vo Florencii je datovaná na roky 1459 až 1521.