Pinka Severská: Druh vtáka rodu Fringilla

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pinka severská patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, podľa prieskumov v rokoch 1980 – 2013 stavy v Európe mierne poklesli. Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov má trend hýľa obyčajného v Európe za roky 1980  – 2017 mierny pokles.

Pinka severská
samec vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
(globálne)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) pinkovité (Fringillidae) Rod (genus) pinka (Fringilla) Druh (species) pinka severská (F. montifringilla)
Vedecký názov
Fringilla montifringilla Linnaeus, 1758
Synonymá
ikavec, pinka severská, ikavec severný, pinka ikavec, pinka ikavá,
Mapa rozšírenia pinky severskej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Hniezdiaca, celoročný výskyt       Nehniezdiaca       Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

• Dĺžka tela: 14 – 17 cm
• Rozpätie krídel: 25 – 28 cm
• Hmotnosť: 22 – 27 g

Pinka ikavec je rovnako veľká ako jej hojnejšia príbuzná pinka obyčajná (pinka lesná). Má štíhle telo, pomerne dlhý chvost a krátky špicatý zobák. Samec vo svadobnom šate má šedú až čiernu hlavu, zátylok, chrbát, chvost a krídla s dvomi viditeľnými pruhmi. Hruď je oranžová, brucho biele, zobák a končatiny žltkasté, na bokoch má hnedé škvrny. V prostom šate je sfarbený podobne ako samička, ktorá má hlavu a chrbát oranžovú s čiernymi škvrnkami. Od pinky obyčajnej ju spoľahlivo rozoznáme vďaka oranžovej hrudi a tmavému chrbátu.

Pinka ikavec žije v kŕdľoch, často v spoločnosti piniek lesných. Ide o veľmi zdatného letca.

Pinka severská hniezdi na území tiahnúcom sa od Britských ostrovov a Škandinávskeho polostrova po Estónsko a Kamčatku. Prezimovať odlieta do strednej a južnej Európy, severnej Afriky, Pakistanu, Indie, Číny a Japonska. Súčasná európska populácia má približne 25 – 43 miliónov jedincov.

Na Slovensku sa vyskytuje pravidelne ako zimný hosť v čase od októbra do apríla. Každoročne na Slovensku prezimuje približne 300 000 – 2 000 000 jedincov. Vo veľkých, po niektoré roky aj niekoľkotisícových kŕdľoch sa zdržiavajú pinky v bučinách, kde sú ich obľúbenou potravou bukvice. Zimovanie bolo zistené v 76,70 % mapovacích kvadrátov.

Hniezdi predovšetkým v otvorených ihličnatých, brezových a bukových lesoch, na lesných čistinách a burinatých lokalitách.

Hniezdo si stavia najčastejšie na ihličnatých drevinách. Vďaka jeho zamaskovaniu lišajníkom, kôrou a trávami je zväčša dobre ukryté. V priebehu mája až júla doňho kladie 3 – 8 bielych vajíčok s čiernymi škvrnkami, na ktorých samička sedí 11 – 12 dní.

V severských oblastiach sa živí cez leto drobným hmyzom, húsenicami, motýlikmi a inými bezstavovcami, cez zimu semenami rastlín a stromov.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).

•  
  Samček
•  
  Samček vo svadobnom šate
•  
•  
  Január 2009, Rakúsko, nocovisko obrovského kŕdľa asi 4 miliónov jedincov
•  
  Vajíčka
•  
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu, v ľavej časti v strede je na porovnanie pinka lesná
•  
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu