Karel Halíř (* 1.
február">1. február 1859, Vrchlabí – † 21. december 1909, Berlín) bol český huslista a pedagóg.
Karel Halíř | |
Karel Halíř | |
Narodenie | 1. február 1859 Vrchlabí, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 21. december 1909 (50 rokov) Berlín, Nemecko |
Odkazy | |
Commons | Karel Halíř |
Svoje prvé hudobné vzdelanie obdržal od otca. Keď mal osem rokov, nastúpil na Pražské konzervatórium, kde študoval šesť rokov u Antonína Bennewitza (absolvoval v roku 1873). Následne sa presťahoval do Nemecka a na dva roky sa stal žiakom slávneho Josepha Joachima. Od roku 1876 pôsobil ako sólista známeho Bilseho orchestra a rozbehla sa jeho kariéra koncertného majstra: v roku 1879 zastával tuto funkciu v kaliningradskom orchestri, v sezóne 1880 – 1881 v súkromnej kapele baróna Derviza v Nizze-Lugane, následne v mannheimskom dvornom divadle (1881 – 1883), weimarskej dvornej kapele (1883 – 1892) a berlínskej dvornej opere (1893 – 1907).
Jeho hra dosahovala najvyššie kvality, ale nebol virtuózom v pravom slova zmysle. Nepotrpel si na predvádzanie, ale bol poctivým hudobníkom; jeho prednes nebol elektrizujúci, no dokázal nadchnúť svojou intelektuálnou oduševnelosťou a štýlovosťou. Hravo zvládal všetky technické úskalia a vynikal prekrásnou kantilénou. Vo svojej dobe patril medzi najoceňovanejších svetových huslistov. Vo všeobecnosti bol považovaný po Joachimovi za najlepšieho huslistu žijúceho v Nemecku. Práve s Joachimom sa v roku 1884 predstavil na Bachovom festivale v Eisenachu a ich spoločný prednes Bachovho Koncertu pre dvoje huslí vyvolal senzáciu. Preslávil sa aj ako vynikajúci interpret a popularizátor Čajkovského husľového koncertu, keď sa v roku 1886 postaral o jeho nemeckú premiéru, za čo si vyslúžil skladateľovu hlbokú úctu.
Halíř naďalej s úspechom koncertoval v Európe (napr. Moskva, Petrohrad, Berlín, Paríž, Česko), ale aj v zámorí, keď v sezóne 1896 – 1897 podnikol turné po Spojených štátoch amerických. Známy bol aj premiérovaním ďalších diel: 28. októbra 1899 spoločne s klaviristkou Teresou Carreño zrealizovali v Nemecku európsku premiéru Husľovej sonáty skladateľky Amy Beach. Dňa 19. októbra 1905 predniesol v Berlíne vo svetovej premiére pod dirigentskou taktovkou Richarda Straussa zrevidovanú verziu Sibeliovho husľového koncertu (Koncert pre husle a orchester d-mol, op. 47).
Činný bol aj pedagogicky: od roku 1884 pôsobil na veľkovojvodskej hudobnej škole vo Weimare a v roku 1893 bol vymenovaný za profesora huslí Vysokej hudobnej školy v Berlíne. Ako pedagóg vydal Neue Tonleiterstudien. Medzi jeho najznámejších žiakov patrili Paul von Klenau, Karl Krehahn a David Mannes.
Od roku 1897 bol ako druhý huslista angažovaný v jednom z najlepších svetových sláčikových kvartet – Joachimovom kvartete. A práve zostava s Halířom (okrem neho Joseph Joachim, Emanuel Wirth a Robert Hausmann) je považovaná v histórii kvarteta za najkvalitnejšiu. Pri koncertoch sedávali v ústálenom usporiadaní: vedľa Joachima violončelista a oproti Joachimovi druhý huslista (Halíř). V roku 1907 Joachim nebol schopný vykonávať funkciu primária kvôli chorobe, preto dočasne kvarteto viedol Halíř. V tom istom roku Joachim zomrel, a tak Halíř využil nadobudnuté skúsenosti a sformoval vlastné kvarteto v zostave s Gustavom Exnerom, Adolphom Mullerom a Hugom Dechertom, ktoré sa zaradilo medzi špičkové svetové komorné telesá. Ďalší rozvoj Halířovho kvarteta znemožnila predčasná smrť primária. Karel Halíř zomrel v Berlíne vo veku 50 rokov.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Karel Halíř, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.