Jozef Ľudovít Holuby: Slovenský botanik, etnograf, evanjelický kňaz a spisovateľ

marec">25. marec 1836, Lubina, okr. Trenčín – † 15. jún 1923, Pezinok) bol slovenský botanik, mykológ a etnograf. Patril k popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia.

Jozef Ľudovít Holuby
slovenský botanik, mykológ a etnograf
Narodenie	25. marec 1836 Lubina, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	15. jún 1923 (87 rokov) Pezinok, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Jozef Ľudovít Holuby
Biografický portál

V roku 1850 skončil trojročné štúdium na gymnáziu v Modre, v štúdiach pokračoval od 1850 do 1856 na evanjelickom lýceu v Bratislave, ďalej študoval na teologickej fakulte vo Viedni a Prahe. Od r. 1856 pôsobil ako vychovávateľ v Bratislave, v rokoch 1860 – 1861 bol evanjelickým kaplánom v Skalici, neskôr farárom, pôsobil aj v Zemianskom Podhradí. Od roku 1909 žil na odpočinku v Pezinku.

V politickom živote sa priamo neangažoval, ale patril k popredným predstaviteľom slov. nár. hnutia. V Zemianskom Podhradí vytvoril ohnisko upevňovania nár. povedomia a hrádzu proti maďarizačnému tlaku. Bol prívržencom čes.-slov. spolupráce a vzájomnosti. Konal drobnú ľudovýchovnú a osvetovú prácu, ktorá bola priekopníckou prácou na kultúrnom a vedeckom poli.

Na bratislavskom lýceu usmernili jeho záujem na botaniku, venoval sa floristike a taxonómii. Bol členom prírodovedno-lekárskeho spolku v Bratislave a vlastným zberom, výmenami a darmi spolupracovníkov si vybudoval tri herbáre. Prvý, najvýznamnejší, mal až 12 000 položiek, predal ho do Budapešti a dnes je v múzeu v Bukurešti. Zbierku machov zakúpilo Sedmohradské múzeum, rovnako aj ostatné herbáre sú v múzeách v Prahe, Bratislave, Szarvasi a Martine. Publikoval okolo 250 botanických článkov v češtine, slovenčine, nemčine a maďarčine.

 

Okrem botaniky, ktorej zasvätil celý svoj život, sa venoval aj mykologickému výskumu. V neuverejnenom rukopise Soznam húb okolo Zemianskeho Podhradia opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884, vrátane hľuzoviek.

Na jeho počesť boli pomenované nasledujúce nové taxóny húb (slovenské názvy sú iba orientačné):

Druhy

• 1903: Septoria holubyi Bäumler  – Septória Holubyho
• 1922: Polyporus holubyanus Velen.  – Ohňovec prisadnutý

Variety

• 1903: Encoelia nebulosa ß holubyana Hazsl.  – Dutinovka sivastá Holubyho

Botanika podnietila aj jeho záujem o národopis. V súvislosti s liečivými rastlinami sa začal zaoberať i ľudovým liečiteľstvom a sním spojenými poverami a mágiou. Svoj záujem neskôr rozšíril na hmotnú kultúru – odev, ľudové umenie, ľudová slovesnosť a zvyky. Výskum zameral najmä na Bošácku dolinu. Bol vynikajúcim zberateľom, autorom nákresov ľudového odevu, jeho súčiastok, účesov. Do zberu a spracovania etnografického materiálu sa usiloval vniesť exaktné metódy prírodných vied. Na druhej strane jeho postoj k niektorým ľudovým zvykom a poverám vychádzal z osvietenského moralizátorstva usilujúceho sa ich ako prežitky vykoreniť.

Uverejňoval drobné vlastivedné príspevky z okolia svojich pôsobísk, archeologické nálezy, listiny a písomnosti zo zemianskych a archívnych fondov. Spracoval históriu cirkevných zborov, sprísal dejiny trenčianskeho seniorátu (v rukopise). Prispieval do náboženských časopisov, vydal príležitostné kázne.

botanické

• Kvetena Javoriny nad Lubinou, 1871
• Prehľad Jastrabníkov okolia zemiansko-podhradského, 1873
• Flora des Trensciner Comitates, 1888
• Aus der Botanik slowakischer Kinder des Trensciner Komitates in Ungarn, 1896
• ai.

 

národopisné

• Aus der Hexenapotheke des slowakischen Volkes, 1883
• Die Reptilien im Zauberglauben der Slowaken in Nord-Ungarn, 1884
• Povesti a rozprávočky z Bošáckej doliny, 1896
• Obrázky zo Slovenska, 1897
• Z mojích časov kaplánskych. Turčiansky Sväty Martin : Jozef Ľudovít Holuby, 1922. Dostupné online
• a i.

iné

• Krátka história cirkve ev. a. v. zemiansko-podhradskej, 1884
• Letkom z Trenčianska do Prahy, 1897
• a i.

• Stručný nástin dejín starobylej cirkve ev. a. v. žilinskej (Zsolna) : K 300 ročnej pamiatke synody žilinskej r. 1610. d. 28.-30. marca odbývanej. Budapešť: Výbor základín zpěvníkových, 1910. 43 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB