Prof.
február">11. február 1933, Fiľakovo – † 26. marec 2012, Praha) bol slovenský historik a vysokoškolský pedagóg, počas normalizácie prvý slovenský signatár Charty 77. V roku 1981 bol uväznený a následne v rámci akcie Asanácia donútený k odchodu do exilu do Západného Nemecka. Po Nežnej revolúcii pôsobil ako politik, poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za ODÚ-VPN.
Ján Mlynárik | |
slovenský historik, vysokoškolský pedagóg, disident a politik | |
Poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia | |
---|---|
V úrade 7. júna 1990 – 4. júna 1992 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 11. február 1933 Fiľakovo, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 26. marec 2012 (79 rokov) Praha, Česko |
Politická strana | KSČ VPN (1990 – 1991) ODÚ (1991 – 1992) |
Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe |
Narodil sa vo Fiľakove v rodine kováča, vyrastal v obci Zelené, dnešnej mestskej časti Poltára. Maturoval v roku 1952 na gymnáziu v Lučenci, v roku 1957 absolvoval štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, následne v rokoch 1957 – 1959 vyučoval históriu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v rokoch 1959 – 1969 na Akadémii múzických umení v Prahe. V 60. rokoch patril medzi reformných komunistov. Prezident ČSSR Antonín Novotný ho v roku 1964 pokáral za jeho názory, spory ale mal aj s Gustávom Husákom, ktorý ho označil za čechoslovakistu, na čo Mlynárik reagoval s tým, že je proti všetkým extrémistickým -izmom, čechoslovakizmu i separatizmu. Zároveň ale vo verejných debatách v druhej polovici 60. rokov obhajoval prvú československú republiku pre jej demokratický charakter, čím sa dostal do sporu s niektorými národovecky orientovanými slovenskými verejnými činiteľmi (Gustáv Husák, Miloš Gosiorovský). Počas Pražskej jari 1968 potom kritizoval výroky komunistických slovenských zástancov federalizácie ako Vladimír Mináč, ktorí podľa neho znižovali význam demokratizačného hnutia.:455 – 456, 480
Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel z vysokej školy odísť. Bol vylúčený z KSČ a do roku 1981 pracoval ako kulisár v Národnom divadle v Prahe a neskôr ako kurič v pražskej kaviarni Slavia. Medzi prvými podpísal Chartu 77, patril medzi jej nepočetných signatárov z radov Slovákov, sám ale žil v Prahe.:554
V 50. a 60. rokoch sa zaoberal predovšetkým históriou sociálnych zápasov na Slovensku v medzivojnovom období (Štrajkové boje na Slovensku I – III, 1959 – 65; Revolučné hnutie nezamestnaných na Slovensku v rokoch 1918 – 1938, 1968). Od 70. rokov sa venoval problematike odsunu nemeckého obyvateľstva z ČSR, históriou česko-slovenských vzťahov (Česká inteligencia Slovensku, Kolín nad Rýnom, 1987) a osobnosti M. R. Štefánika (Cesta ke hvězdám a svobodě, 1991).
V roku 1981 bol na trinásť mesiacov uväznený a potom v rámci akcie Asanácia vypovedaný do Západného Nemecka. V Mníchove pracoval na voľnej nohe pre rádio Slobodná Európa, BBC a Deutschlandfunk. Ako historik a esejista (Danubius) kritizoval povojnové vysídlenie Nemcov z Československa. V roku 1990 sa vrátil do Prahy, kde prevzal post docenta na Filozofickej fakulte UK. Svoje štúdie, články a dokumenty k dejinám čs. historiografie z rokov 1969 – 1989 zhrnul v súbore Diaspora historiografie (1998). Napísal tiež populárno-vedecký výklad dejín Židov na území dnešného Slovenska (Dějiny Židů na Slovensku, 2005).
Angažoval sa aj v politike. Vo voľbách v roku 1990 zasadol za VPN do slovenskej časti Snemovne národov (volebný obvod Stredoslovenský kraj). V roku 1991, v súvislosti s rozpadom VPN, prestúpil do poslaneckého klubu jednej z nástupníckych formácií, ODÚ-VPN. Vo Federálnom zhromaždení zotrval do volieb v roku 1992. V parlamente bol zástancom reštitúcií majetku skonfiškovaného komunistickým režimom. Odmietal slovenský nacionalizmus a podal trestné oznámenie proti slovenskému nacionalistovi, ktorý popieral holokaust.
Po rozdelení Československa zostal žiť v Prahe. Ako editor sa venoval dielu Dominika Tatarku, Milana Rastislava Štefánika a Ivana Dérera. Od roku 1993 bol predsedom Zväzu Slovákov v Česku. V roku 1998 obhájil pred Vedeckou radou Filozofickej fakulty profesúru novodobých českých a slovenských dejín.
Režisér Arnold Kojnok o ňom natočil dokument Lyrik (Slovensko, 2014, 83 min).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ján Mlynárik na českej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Ján Mlynárik, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.