Guaraníovia

Jazykovo i kultúrne sú blízki kmeňom Tupí a Tupinamba, žijúcim severnejšie v oblasti Amazónie. Hovoria jazykom guaraníjčina, ktorý je napriek silnej konkurencii španielčiny stále druhým úradným jazykom Paraguaja, kde ním okrem Guaraníov hovorí aj veľa mesticov.

Guaraníovia sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, pestovali tradične maniok, kukuricu, bavlník, tabak a ďalšie rastliny, významný bol aj lov, rybolov a zber. Ich obľúbeným nápojom je doteraz čaj z yerba maté. Ich spoločnosť bola patrilineárna a žili v osadách, tvorených veľkými spoločnými domami maloka. Od 16. storočia sa dostali do kontaktu s jezuitskými misionármi, ktorí na ich území postupne založili asi 30 misií zvaných redukcia. Jezuiti medzi Guaraními šírili kresťanstvo, ale aj znalosť chovu koní a dobytka, okrem toho organizovali ich obranu pred brazílskymi otrokármi, čo sa stalo námetom slávneho filmu Misia. Po zrušení jezuitského rádu a zániku misií roku 1768 boli Guaraníovia zahnaní späť do saván a pralesov, kde sa vrátili k tradičnému spôsobu života aj starým zvykom, udržali si však niektoré výdobytky, najmä chov koní a strelné zbrane. V 60. rokoch 19. storočia boli takmer vyhubený v priebehu paraguajskej vojny. V súčasnej dobe žije asi 95 000 Guaraníov, predovšetkým v Paraguaji, malá časť aj v Argentíne, Bolívii a Brazílii.

Pôvodné náboženstvo Guaraníov bolo animistické, od 16. storočia však boli vystavení intenzívnej katolíckej misii zo strany jezuitov. Pôvodné predstavy si však čiastočne udržali. Najvyšším božstvom bol stvoriteľ Ňamandú, ktorý na začiatku oživil sám seba. Jeho prvým dielom bola reč, ktorej tvorivá moc mu umožnila vytvoriť ďalšie božstvá, a prvotne dokonalý svet. S pomocou reči vytvoril ducha Slnka a ohňa Karaí, ducha mrakov, tieňa a dymu Jakairá, ducha vody a dažďa Tupá a ženského ducha noci a Mesiaca Arasy. Nakoniec stvoril zo zmesi hliny, vtáčej krvi, rastlinných štiav a rozdrvenej stonožky prvý ľudský pár. Keď boli ľudia stvorení, objavil sa na svete duch dobra Angatupyry a duch zla Taú. Ľudia si vybrali ducha zla, previnili sa incestom a ďalšími zločinmi, preto ich stvoriteľ Ňamandú potrestal potopou a sám odišiel do vzdialenej krajiny bez zla. Od tej doby sa už neprejavuje a jeho božskú úlohu prevzal vládca dažďa Tupá.

Ďalší mýtus rozpráva o ľudskej žene Kerane, ktorá bola unesená duchom zla Taú a porodila mu sedem detí, z ktorých sa však kliatbou mesačnej bohyne Arasy stali monštrá, ale zároveň mocní duchovia:

• Tejú Jagua: sedemhlavý jašter teju s ohnivými očami, vládca podzemia a strážca pokladov.
• Mbóí Túí: operený had s vtáčou hlavou, vládca riek a rybolovu.
• Moňai: rohatý had, nadaný kúzelnou mocou.
• Ao ao: zlý duch hôr a kopcov, pripomínajúci obrieho pekariho.
• Kurupi: chlpatý lesný duch s chodidlami obrátenými dozadu, vládca pralesa a zveri.
• Jasy Jatere: duch siesty a rastliny yerba maté, vyzerajúci ako človek - albín.
• Luison: zlý duch smrti a pohrebísk, pripomínajúci psovitú šelmu.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guaraníovia

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Guaraníové na českej Wikipédii.