Fratelli Tutti

Jej podnadpis je O bratstve a sociálnom priateľstve. Radí sa medzi sociálne encykliky, skladá sa z 287 odsekov rozdelených do ôsmich kapitol. Pôvodne bola napísaná v španielčine, názov je v taliančine. Podpísaná bola 3. októbra 2020 v Assisi pri hrobe svätého Františka, publikovaná bola oficiálne o deň neskôr 4. októbra 2020. Jej text zverejnil denník L´Osservatore Romano. Oficiálne sa názov encykliky do národných jazykov neprekladá. Voľne názov možno preložiť ako Všetci (sme) bratia.

 

Inšpiráciou k encyklike bol aj podľa textu encykliky kresťanský svätec František z Assisi a jeho otvorenosť srdca, ktoré nepoznalo hranice a presahovalo rozdiely pôvodu, národnosti, farby pleti alebo náboženstva ako i jeho myšlienka vernosti Kristovmu odkazu. Svätcove slová Fratelli tutti z Napomenutí (Admonitiones) sú zároveň názvom encykliky. V závere diela sú ako ďalšie vzory uvedené osobností z 20. storočia ako Charles de Foucauld, Desmond Tutu, Martin Luther King či Mahátma Gándhí. Encyklika nadväzuje na skoršie Františkove encykliky Lumen fidei a Laudato si’. Podnietená bola aj stretnutím pápeža Františka s moslimským imámom Ahmedom al-Tajíbom a podpisom vzájomnej Deklarácie o ľudskom bratstve vo februári 2019. Významným činiteľom v encyklike je pandémia koronavírusu, ktorá svet zasiahla v rokoch 2019/2020.

Text sa skladá z ôsmich kapitol a 287 odsekov. Mená kapitol sú:

1. Tiene uzavretého sveta
2. Cudzinec na ceste
3. Premyslieť a vytvárať otvorený svet
4. Srdce otvorené celému svetu
5. Lepšia politika
6. Dialóg a sociálne priateľstvo
7. Cesty nového stretnutia
8. Náboženstvá v službe bratstva vo svete

Prvá kapitola (Tiene uzavretého sveta) popisuje dnešnú svetovú situáciu. Jej témou je popieranie ľudských práv a práv menšín, vojny, genocídy, vykorisťovanie a ďalšie negatíva. Druhá kapitola (Cudzinec na ceste) má poskytnúť návod čítania encykliky, kde nadväzuje na Lukášovo evanjelium a podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Tretia kapitola pojednáva o integrujúcej spoločnosti, ktorá má prijať slabších. Štvrtá kapitola pojednáva o migrantoch. Piata kapitola hovorí o nebezpečenstve populizmu. Odsudzuje manipuláciu a deformáciu pojmov ako spravodlivosť, sloboda či demokracia. Šiesta kapitola pozýva k dialógu so všetkými ľudmi. František vyzýva adresátov vyjsť zo seba samých, aby nachádzali v druhých rast tým, že sa otvoria blížnym v dynamike lásky, ktorá vedie k univerzálnemu spoločenstvu. Siedma časť hovorí o treste smrti, vojne a hodnote mieru. Deklaruje, že odpustenie neznamená beztrestnosť, ale spravodlivosť, a že odpustiť neznamená zabudnúť, ale zrieknuť sa ničivej sily zla a pomsty. Posledná kapitola hovorí o úlohe svetových náboženstiev pri naplnení cieľov spoločnosti. Tvrdí, že terorizmus nemožno pripisovať náboženstvu, ale zlým interpretáciám náboženských textov.

V encyklike sa spomína aj pandémia koronavírusu, ktorá podľa Františka mala ukázať pravú tvár dnešnej spoločnosti a jej negatíva. Poukazuje na neschopnosť spolupracovať, strach, agresívny nacionalizmus a iné problémy dnešného sveta. V protiklade s nimi hovorí ale aj o eschatologickej nádeji a spolupráci v budovaní a ochrane univerzálnych hodnôt. Medzi ďalšie témy encykliky patrí napr. postavenie ženy, ekologické problémy, otroctvo, nezamestnanosť, rasizmus, chudoba. Encyklika je uzatvorená dvomi modlitbami v ekumenickom duchu.