Pápež Alexander Iii.

menom Orlando (Roland) Bandinelli (* asi 1105, Siena, Taliansko – † 30. august 1181, Civita Castellana) bol taliansky duchovný a v rokoch 1159 – 1181 170. rímsky pápež.

Alexander III.
170. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
7. september 1159 – 30. august 1181
Hadrián IV. Lucius III.
Biografické údaje
Rodné meno	Orlando (Roland) Bandinelli
Narodenie	1105? Siena, Pápežský štát
Úmrtie	30. august 1181 Civita Castellana, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	7. september 1159
Odkazy
Alexander III. na catholic-hierarchy.org angl. Alexander III.
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Historický portál  Biografický portál

Alexander III. sa do histórie rímskokatolíckej cirkvi zapísal o.i. ako pápež, ktorý mal zo všetkých pontifikov najviac – až štyroch – protipápežov.

Narodil sa v Siene okolo roku 1105. Bol slávnym doktorom práva v Bologni (1139 – 1142) a potom kanonikom v Pise. V roku 1150 bol kardinálom-diakonom, rok potom kardinálom-kňazom a v roku 1153 sa stal kancelárom. Bol najbližším poradcom Hadriána IV. a stotožňoval sa s jeho proticisárskou politikou, čo ho dostalo do rozporu s Fridrichom I. Barbarossom.

Po smrti predchodcu, Hadriána IV., niekoľkí kardináli urýchlene zvolili za pápeža kardinála Ottaviana. Veľká väčšina však, v ten istý deň, 7. septembra 1159, zvolila Orlanda. Pretože bolo dohodnuté, že voľba musí byť jednohlasná, po jeho zvolení prišlo k násilným scénam, Orlando sa uchýlil do vatikánskej pevnosti pri Chráme svätého Petra. Až 20. septembra 1159 ho biskup z Ostie vysvätil ako Alexandra III. v Ninfe. Ottaviano bol vysvätený 4. októbra 1159 v cisárskom opátstve Farfa ako Viktor IV.

Tento rozkol cisárovi vyhovoval. Zvolal vo februári 1160 snem do Pavie. Bol to snem hlavne nemeckých a talianskych biskupov, na ktorom schválili Viktora IV. a exkomunikovali Alexandra III. Pápež Alexander III. však ešte predtým exkomunikoval Viktora IV. a po sneme, 24.marca 1160, dal cisára Fridricha I. do kliatby. Spor sa zdanlivo vyriešil, keď sa v októbri 1160 v Toulouse stretli biskupi a kláštorné rady viacerých západných krajín, vrátane Španielska. Zúčastnili sa aj anglický kráľ Henrich II. a francúzsky kráľ Ľudovít VII. Toto spoločenstvo vyhlásilo ako jediného pápeža Alexandra III. Spor však nebol vyriešený definitívne, pretože po smrti protipápeža Viktora bol zvolený ďalší protipápež Paschal III. a po ňom Kalixt III.

Spor medzi pápežom a cisárom pokračoval, preto pápež Alexander III. v apríli 1162 premiestnil svoje sídlo do Francúzska. Napriek tomu, že sa v novembri 1165 vrátil do Ríma, nedokázal zabrániť, aby v lete roku 1167 obsadil mesto Fridrich I. a protipápež Paschal III. ho korunoval. Pápežovo trpezlivé vyjednávanie prinieslo svoj výsledok, keď Fridrich I. Benátskym mierom 24. júla 1177 uznal Alexandra III. za právoplatného pápeža, ale za cenu, že ten predtým z neho sňal kliatbu.

Alexander III. podporoval canterburského arcibiskupa Thomasa Becketa v spore s Henrichom II. Po Becketovom zavraždení uvalil pápež na kráľa všetky možné sankcie.

Od 5. do 19. marca 1179 viedol pápež Tretí lateránsky koncil (Jedenásty všeobecný), ktorý ukončil pápežský rozkol, hoci v septembri toho istého roku nastúpil štvrtý protipápež Inocent III., ktorého sa však Alexander veľmi ľahko zbavil.

Medzi najvýznamnejšie dekréty, ktoré pápež Alexander III. vydal, patria tie, ktoré podporujú univerzity, vyzývajú katedrály, aby financovali školy a dekrét stanovujúci potrebu dvojtretinovej väčšiny pri voľbe pápeža. Alexander III. bol prvým veľkým pápežom-právnikom a mnohé jeho rozhodnutia sa dostali aj do neskorších zbierok cirkevného práva.

Čoskoro po Lateránskom sneme ľudová vzbura prinútila Alexandra III. opustiť Rím a posledné dva roky svojho života strávil v rozličných mestách vtedajšieho pápežského štátu. Keď 30. augusta 1181 zomrel, žil v Civita Castellana, 55 km severne od Ríma. Jeho telo bolo prenesené do Ríma a pochované v Lateránskej bazilike. Podľa cirkevného historika J.N.D. Kellyho občania ho zhanobili, no v skutočnosti bol veľkým pápežom, ktorý zanechal v cirkvi trvalé stopy.

Pápež Alexander III. zasiahol (i keď nepriamo) aj do dejín ranofeudálneho Uhorského kráľovstva. Po smrti bezdetného Štefana III. v roku 1172 sa rozpútal boj o nástupníctvo na tróne medzi Štefanovými bratmi Belom III. a Gejzom. Do sporu sa zamiešal pápež Alexander III., ktorý sa postavil za Bela potom, čo mu ten sľúbil podporu v Alexandrovom boji proti Fridrichovi I. Barbarossovi a protipápežovi Kalixtovi III. Pápež vyzval kaločského arcibiskupa, aby vykonal korunovačný akt. 13. januára 1173 bol Belo III. v Stoličnom Belehrade korunovaný za uhorského panovníka.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander III. (pápež)

• ALEXANDER III. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 141 – 143.
• Belo III. – panovník európskeho formátu (dostupné online)

Predchodca: Hadrián IV.

Pápež Alexander III. (zoznam)

Nástupca: Lucius III.