Akt Bezpodmienečnej Kapitulácie Nacistického Nemecka

Prvý akt kapitulácie za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov podpísal nemecký generál A. Jodl a americký generál W. Bedell Smith 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši (Reims). Podľa dohôd mali nemecké sily zložiť zbrane 8. mája o 23:01 stredoeurópskeho času. Vzhľadom na neprítomnosť vyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu sa nemecká bezpodmienečná kapitulácia opakovala 8. mája v sovietmi obsadenom Berlíne. Za nemeckú stranu kapituláciu podpísal maršal W. Keitel za sovietov maršal G. Žukov. Kapitulačné podmienky boli rovnaké ako v Reims a nemecké sily mali zložiť zbrane 8. mája o 23:01 stredoeurópskeho času. Podľa moskovského času už bola hodina po polnoci nasledujúceho dňa. Aj preto väčšina krajín bývalého Sovietskeho zväzu dodnes oslavuje ako deň víťazstva nad fašizmom 9. máj.

Dohoda o požiadavke bezpodmienečnej kapitulácie nepriateľa vzišla už počas konferencie v Casablance v januári 1943, keď o požiadavke bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka, Talianska a Japonska informoval médiá americký prezident F.D. Roosevelt.

Adolf Hitler spáchal samovraždu vo svojom bunkri v Berlíne v dôsledku bezvýchodiskovej situácie na fronte a nemožnosti a neochote ustúpiť z mesta pred postupujúcimi sovietskymi vojskami 30. apríla 1945. Doznievajúce boje však stále pokračovali. Nemecké vojská v Taliansku zložili zbrane už 2. mája. Nové nacistické vedenie na čele s Hitlerovým nástupcom Karlom Dönitzom plánovalo zložiť zbrane iba na západnom fronte (proti USA a Spojenému kráľovstvu) a ďalej v rámci svojich možností viedlo ústupové boje na východnom fronte pred postupujúcimi vojskami Sovietskeho zväzu. Veliteľ vojsk západných Spojencov gen. Eisenhower, si bol vedomý záväzkov voči Sovietskemu zväzu, a pohrozil preto nemeckým vyjednávačom, že žiadna čiastočná kapitulácia nepripadá do úvahy a ak budú Nemci pokračovať v boji proti sovietom západní spojenci uzatvoria svoje línie a neumožnia prechod nemeckých vojsk a civilistov, ktorí utekali pred sovietskymi silami.

Prvý akt kapitulácie bol podpísaný 7. mája 1945 o 02:41 stredoeurópskeho času v Remeši vo Francúzsku s účinnosťou od 23:01 SEČ 8. mája 1945. Za Nemecké vrchné velenie (Oberkommando der Wehrmacht) ju podpísal generál Alfred Jodl (zástupca náčelníka OKW), za Vrchné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl generál Walter Bedell Smith, za Sovietsky zväz generál Ivan Susloparov a francúzsky generál François Sevez ako svedok. Gen. Susloparov bol vedúci sovietskej styčnej misie pri štábe západných spojencov a nemal na podpis dohody o kapitulácii schválenie svojich nadriadených, s ktorými sa mu pre krátkosť času nepodarilo spojiť. Sovietska strana (Stalin) považovala akt kapitulácie Nemecka iba do rúk západných spojencov (pomerne oprávnene) za poníženie a žiadala kapituláciu zopakovať za prítomnosti adekvátne významných predstaviteľov Sovietskeho zväzu.

 

Na žiadosť Sovietskeho zväzu, zvlášť Stalina, bol akt kapitulácie opakovaný 8. mája 1945 v Berlíne na predmestí Karlshorst, v budove jedálne vojenského ženíjneho učilišťa.

Ráno 8. mája 1945 priletel do Berlína A.J. Vyšinskij, ktorý priniesol potrebné dokumenty a bol splnomocnený Stalinom aby dozeral na podpis kapitulácie. Do mesta prišli aj novinári. Za Nemecko kapituláciu podpísal Dönitzom splnomocnený náčelník najvyššieho velenia nemeckých ozbrojených síl (OKW) maršal Wilhelm Keitel, ktorý prišiel pod ochranou britských dôstojníkov. Sprevádzali ho aj admirál von Friedeburg (za námorníctvo) a generálplukovník Stumpff (za letectvo).

Za ZSSR podpísal akt kapitulácie najvyššie postavený predstaviteľ štábu vrchného velenia maršal Georgij Žukov; za USA generál letectva Carl A. Spaatz, za Spojené kráľovstvo britský maršál letectva a zástupca hlavného veliteľa spojeneckých vojsk v Európe Arthur Tedder, za Francúzsko Jean Marie de Lattre de Tassigny. Kapitulácia bola podpísaný v 5 exemplároch. Rovnako ako podľa prvej kapitulácie v Remeši, mali nemecké sily zložiť zbrane 8. mája o 23:01 stredoeurópskeho času. V tej dobe bol v dôsledku časového posunu v ZSSR (podľa moskovského času) už nasledujúci deň, teda 9. máj 1945.

Organizovaný odpor nemeckých síl v Európe skončil. Boje menších skupín nemeckých vojsk, pokúšajúcich sa prebojovať do zajatia k západným spojencom pokračoval na československom území (najmä v západných Čechách) do 12. mája.