Šibačka

Slovo šibačka môže znamenať aj šibák.

Na Slovensku býva spojený s oblievačkou (kúpačkou). Na šľahanie sa používal korbáč z prútia alebo čerstvý kus dreva (prútik), prednášala sa koleda a dostávalo sa tzv. šibačkové (kraslice či iné pochutiny).

Šibačku a polievačku v Česku spomína už pražský kazateľ 14. storočia Konrád Waldhauser:…manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a úterý velikonoční. Ospalé a lenivé časně z rána v pondělí velikonoční házejí do vody nebo alespoň je polévají….

Na Morave sa označuje ako, mrskut, šmigrust, šmirgust, šmergust, šmegrust a podobne, vo východných Čechách ako šmerkus, šmerkust, šmerkous, šmerkouz a podobne (slovo môže znamenať aj oblievačku alebo ojedinele šibačkové), v spisovnej češtine aj pomlázka (slovo znamená aj šibák a šibačkové) a v Poľsku ako śmigus (ale tam slovo znamená zrejme predovšetkým oblievačku, rôzne varianty tohto slova alebo śmigus-dyngus.

Tvary na šmig- môžu pochádzať z nemeckého Schmeckostern alebo z poľského slova pre šľahanie.

Územím Slovenska prechádza kultúrna hranica medzi západoeurópskym šibaním a východoslovanskou polievačkou na Veľkonočný pondelok. Na juhozápadnom Slovensku sa vyskytuje aj kúpačka aj šibačka, na západnom Slovensku je typické šibanie a na východnom Slovensku prevažuje kúpačka.

Opis šibačky a kúpačky (ako fungovala zhruba do 50. rokov 20. storočia) podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska: Kúpačky (kuparska) a šibačky (šibiračka, šlahačka) sa začali hneď po polnoci al. v skorých ranných hodinách. Hlúčky mládencov chodili spoločne po domoch, kde boli dospelé dievčatá (niekde starší mládenci išli len k svojej milej). V domoch im ponúkli pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno al. pálenku. Formy odmeny kúpačov boli rozdielne. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka (kraslice, písanky, kriažľané vajíčka) hneď, v Ladzanoch (Hont) ich popoludní roznášali matky vyšibaných dievčat, v Cerove samotné dievčatá. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Menším chlapcom bolo na kúpačky a šibačky prenechané doobedie a odmenou im boli kraslice, cukrovinky, v súčasnosti aj peniaze a naturálne dary. Ženatí chlapi chodili kúpať a šibať len najbližšiu rodinu, vrátane kmotrovcov. Odmenou pre dospelých mužov je dnes pohostenie, kt. má výrazný spoloč. aspekt. Večer usporiadali mládenci z vyzbieraných peňazí zábavu, na kt. pozvali aj dospelé dievčatá. V Polomke bolo zvykom, že matky okúpaných, a tým vlastne aj pozvaných dievčat prinášali „cesť„ – poctu skladajúcu sa zo stanovenej sumy peňazí, čerstvo upečeného chleba, slaniny, vajíčok. Matkám ponúkli mládenci pálenku a museli ísť do kola tancovať aspoň jeden tanec. V Liptovskej Tepličke sa chlapci na zábave aj „vkupovali“, do mládeneckého spolku.

Šibačka (a oblievačka) „pokračovala“ v niektorých prípadoch v utorok, keď všetky dievčatá mohli na ulici obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.