Ľan

Toto je článok o textilnom vlákne. O botanickom rode pozri Ľan (rod).

V surovom ľane tvoria jednotlivé 20 – 50 mm dlhé vlákna zväzok s dĺžkou 50 – 90 cm.

Najstaršie nálezy ľanových výrobkov pochádzajú asi zo 7. tisícročia pred Kr., podľa niektorých údajov z Južnej Ameriky, podľa iných z Iránu. Do Európy sa ľan dostal asi o 4 tisíc rokov neskôr (nález vo Švajčiarsku). Na konci 18. storočia sa ľan v Európe s 18% (vlna 78%) významne podieľal na celkovej spotrebe textilných vlákien.

V roku 2009 sa celosvetová ročná produkcia ľanových vlákien (vrátane kúdele) dala odhadnúť na 0,5 milióna ton (asi 0,6% všetkých textilných vlákien). Čína sa na výsledku podieľala 50% a EÚ 47%. Z celosvetovej osevnej plochy siateho ľanu (cca 320 000 ha) pripadlo na EÚ v posledných rokoch necelých 40%, Na Slovensku bolo v roku 2006 zaznamenaných 4100 ha.

 

Napríklad v roku 2003 sa v EÚ získalo zo 102 000 hektárov cca 190 000 ton vláken, z ktorých bolo použité:

 

Elementárne vlákno je v priemere o niečo dlhšie a s 5 – 8 cN /dtex pevnejšie ako napríklad bavlna. Pevnosť za mokra sa zvyšuje až o 20%. Vlákna majú malú pružnosť a dobrú vodivosť tepla. Výrobky z ľanu majú studený ohmat, dobre znášajú pranie, ale majú silný sklon k krčivosti.

V Česko-Slovensku bol ľan významnou poľnohospodárskou plodinou najmä v zemiakárskych a podhorských oblastiach. Za prvej republiky došlo k najväčšiemu rozmachu pestovania ľanu v roku 1925, kedy bolo nanovo vysiate 24 731 hektárov, výnos pozberaného ľanového vlákna predstavoval 13 070 ton. V roku 1929 poklesla osevné plocha ľanu na 18 783 hektárov a klesajúcu produkciu v nadväznosti na dovoz zo zahraničia riešila vtedajšia Poslanecká snemovňa. K rozvoju pestovania ľanu došlo aj po 2. svetovej vojne, výroba sa znovu zvyšovala až do 80. rokov 20. storočia, kedy bolo nanovo vysiate až 25 tisíc hektárov.

Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa vplyvom otvárania sa trhu západnej Európe a vplyvom nerovnakých podmienok v poľnohospodárstve plocha pestovaného ľanu neustále znižovala.

Ľanové priadze sú o 20 – 30% pevnejšie ako priadza z bavlny a za mokra sa ich pevnosť zvyšuje o ďalších 30%. Typická je nerovnomernosť („ľanový“ vzhľad v tkanine), tvrdý omak a malá ťažnosť (2 – 5%).

Tkaniny sa vyrábajú najčastejšie v plátnovej alebo keprovej väzbe, známe sú však aj výrobky z žakarových strojov. Na osnovu sa dajú použiť len veľmi rovnomerné, drahé priadze, preto sa v tkaninách najčastejšie kombinuje ľanové tkanie s bavlnenou osnovou.

 

Ľanové a zmesové tkaniny sa používajú na letné vrchné ošatenie a letnú obuv, na dekorácie, maliarske plátno a väzbu kníh. Tradičné prestieradlá, obrusy a utierky z ľanových tkanín sú stále častejšie nahradzované lacnejšími výrobkami z bavlny a umelých vlákien. Menšia časť priadzí sa používa na výrobu obuvníckych šijacích nití.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Len na českej Wikipédii.

• Pospíšil a kol.: Příručka textilního odborníka, SNTL Praha 1981, str. 125-135, 499-530
• Souček a kol.: Technologie přádelnictví, SNTL Praha 1986, str. 122-135