Chagas Mba'asy, térã Trypanosomiasis america peguáva, hína peteĩ arahaku renda parasitaria omyasãiva protozoario Trypanosoma cruzi. ko mba’asy omosarambi vícho hérava chichã guasu. Iñambue ohóvo ojehechakuaáva hasýva rehe ko mba’asy pukukue jave.
Ñepyrũrã ndojekuaaguasúi térã sa’imínte ojekuaa, umíva ikatu: akãnundu, rurupa ganglios linfáticos, akã rasy, térã iruru vícho ojopihaguépe. 8–12 arapokõindýpe tapichakuéra hasy ohóvo peteĩ 60–70%-pe, ha ndojekuaái gueteri mba’eve hesekuéra. Oï 30-40% tapicha hasýva 10 ary guive 30 ary peve ipuku pe vícho ojopihague chupekuéra. Upéva pa’ũme okakuaa ventrículos del corazón peteĩ 20 ha 30%-pe, ha hasy avei insuficiencia cardíaca. Peteï 10% ko mba’asy oguerekóvape okakuaa esófago agrandado térã colon agrandado.
Enfermedad de Chagas | ||
---|---|---|
Fotomicrografía de Trypanosoma cruzi teñido con Giemsa | ||
Ñemohenda ha marandu ambuéva | ||
CIE-10 | B57 | |
CIE-9 | 086 | |
DiseasesDB | 13415 | |
MedlinePlus | 001372 | |
eMedicine | med/327 | |
MeSH | D014355 | |
Pohano rehegua | ||
[editar datos en Wikidata] |
T. cruzi iñasãi tapichakuéra ha ambue mymba okambúva rehe vichokuéra rupive chupadores de sangre ha’éva avei Triatominos rehegua. Ko’ã vícho ojekuaa heta téra rupive, avei:vinchuca Argentina, Bolivia, Chile-pe ‘chichã guasu’ Paraguay-pe, barbeiro (el barbero) Brasil-pe, pito en Colombia-pe,chinche América Central-pe, ha chipo Venezuela-pe. Ko mba’asy ovakuaa avei transfusión sanguínea, transplante de órganos, tembi’u oguerekóva mba’asy, ha de la madre al feto rupive. Ñepyrũrã ko mba’asy ojejuhukuaa peteĩ microscopía ohekáva tuguýpe pe parásito. Ko mba’asy ojekuaa ojejuhúramo anticuerpos T. cruzi tuguýpe.
Oñehenonde’a hag̃uã ko mba’asy ojeipe’apaiteva’erä chichã guasu renda ani hag̃uã ko’ãva oporojopi. Avei ojejesareko porãva’erã tuguy oñembohasáva ambue tapicha oikotevëvape. Ary 2013 peve ndojejapói gueteri peteï vacuna. Mba’asy ipyahúpe ikuatu oñepohäno benznidazole térä nifurtimox-pe, oporomomonguera kuaáva ndaipukuetéiramo tapicha rehe ko mba’asy. Ojeporúramo mba’asy okakuaa riréma ikatu omboguevi’imi ani haguã okakuaave oguahẽvo hu’ãme. Benznidazole ha nifurtimox ikatu ijefecto secundario peteĩ 40% tapichakuérape, oñembyai sapy’akuaa ipire, iñapytu’ũ ha ipy’a.
Oje’e oïha 7 ha 8 millones tapicha oguerekóva Chagas mba’asy, hetave hína México, América Central ha América del Sur-pe. ko’ãva apytégui omano 12 500 tapicha rupi peteĩ ary pukukuépe 2006 javéramo. Ipa’ümekuéra hetave mboriahu oguereko ko mba’asy ha heta jey ndoikuaái oguerekómaha ko mba’asy ijehe. Tapichakuéra omýimeme rupi ko’ágã hetave tendápe ojejuhukuaa Chagas mba'asy ha ko'ágã oikéma avei ipa´ũmekuéra tetã Europa peguáva ha avei EE.UU. Ko’ã tendápe okakuaa avei ohóvo ary pukukue jave 2014 peve. Ko mba’asy ojekuaa ypy 1909-pe Carlos Chagas rupive, ombohérava’ekue. Avei ombohasykuaa 150 mymba iñambuévape.
This article uses material from the Wikipedia Avañe'ẽ article Chagas Mba'asy, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Kuatia retepy ojeguereko CC BY-SA 4.0 guýpe, ndaha'éiramo oje'éva ambue mba'e. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Avañe'ẽ (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.