Liafuan hacker mai husi lian Inglés, hacker fere ba ema, maibe hacking fere ba aktividade ne ’ebe hacker ne’e halao, maibe kuaze liafuan ne’e sala utiliza iha publiku.
Hacker hanesan ema ne’ebe estuda, analiza, modifika, no tama komputador no redes komputador ema nian maibe nia nain lahatene. Istoria Terminilogia hacker mosu iha tinan 1960, entre membro estudante organizasaun nia ho naran TECH Model Railroad Club iha MIT, grupo refere hanesan inisiador dezenvolvimentu teknologia komputador no sira servisu ba komputador mainframe, liafuan hacker primeiraves mosu ho sentido positivo atu define membro grupo ne’ebe iha kapasidade iha area komputador no bele halo aplikasaun komputador diak liu aplikasaun ne’ebe antes ne’e halo ona. Mai iha tinan 1983 liafuan hacker sai konotasaun negativo tanma FBI kaer grupo kriminozo komputador ne’ebe horanaran The 414s ne’ebe base husi Milwauke, USA. Etika hacker
Hirarkia hacker
Ema ne’ebe hanesan peritus tebes iha industria siguransa komputador nian nia hatene no kunhese diak tebes sistema operasaun, no ema ne’ebe bele halo koneksaun rede global, bele halo programa kada loron ida, ema sira dalabarak halo servisu efisensia no efikasia, sira iha abilidade tama ema nia sistema sein ema hatene, no sei la estrag ema nia sistema.
Hacker ida ne’e nia kapasidade iha hacker elite ne’e okos, hacker semi-elite ne’emos iha abilidade no kapasidade ba area komputador, sira mos bele hatene sistema operavo no nia kuak/bug, maiba hacker ida elite sira bolu lamer.
Hacker ida ne’e dalabarak joven sira ho idade nurak, kuaze sira sei skola, no sira ne ’e sei studa konaba metode hacking no nia maineira halo hacking nina, sira ne’e kuaze koko hacking sistema ruma no ikus mai konsege tama sistema ne’ebe hack ne’e ikus mai sira hatete katak sir abele hacking tama sistema, engeralmente sira uza programa hacking nian ne’e ho GUI no sira foin atu studa UNIX.
Hacker ida ne’e kuaze halo aktividade hansan Develop kiddie no hanesan mos ho lamer, no sira hira kunhesementu redes komputador ne’e menimo tebes, no dalabarak sira utiliza liuliu gui, utiliza Trojan para halo tauk ema iha internet.
Ema ida ne’e laiha esperiensia no kunhesemntu ruma maibe hakarak sai hacker, sira ne ’e kuaze rona no informasaun konaba hacker maibe hakarak sai hacker.
This article uses material from the Wikipedia Tetun article Hacker, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Conteúdo disponibilizado nos termos da CC BY-SA 4.0, salvo indicação em contrário. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Tetun (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.