Mhedzisiro yekutsvaga
Pane zanhi rinonzi "Chidyo" pa Wikipidhiya. Ona zvimwe zvimhedzisiro zvekutsvaga zvawanikwa.
MaZulu vanoti isikhafu kana izikhafu (Akrikaans: skof) kureva chikafu kana chidyo. MaZulu vanoti isidlo (Specially prepared meal or food; feast; a spread;... |
Kuruma (to bite) zvinoreva kumbanidkira chidyo kana chimwewo chinhu pakati pemazino. Kurumwa nechekuchera (to be bitten by that which you seek)/(refer... |
Chikafu, chidyo kana zvidyo (food) zvinhu zvakasikwa kuti zvidyiwe zvingava zvakabikwa kana zvisina. Michero Nyama Muriwo Mukaka Mbesa Midzi Mazai Kusvusvura... |
Mutakura (maize and beans cooked together) zvinoreva chidyo chinobikwa chibage nenyemba kana bhinzi zvakasanganiswa. Rupiza (mash of beans) apa kureva... |
rudiso rechimwe chezvokudya rwunoitwa nemunhu ane nguva refu asati adya chidyo ichocho. Kazhinji vane vazoreva nhomba yenyama nokuda kwokuti nokudhura... |
yeAfrika inotodzana mazwi. Bambara inoti balo (n. food, sustenance, nourishment) kureva chidyo. Bambara inoti balo (n. life; behaviour) kureva hupenyu.... |
impotempote (n. Pulpy, mashy food e.g. ripe banana, pumpkin mash) kureva chidyo chakaita dakataka. MaZulu vanoti poto (ideo. of softness to the touch; of... |
the morning; breakfast) zvinoreva kudya mangwanani. Chisvusvuro ndicho chidyo chekutanga muzuva, chinodyiwa mushure mekumuka kubva kuhope dzehusiku. Chikafu... |
vanoti kiriisa (nutrient). VaGanda vanoti ekiriisa (nutrition), kureva chidyo. VaHerero vanoti kurisa (nourish; feed up; nurture, bring up), kureva kudyisa... |
Madurungundu (Sour-tasting substance e.g. lemon juice) Kushata zvinoreva kuti chidyo hachinake pakudya. Dungunu (ideophone of being pleasing to the taste). Dungunudza... |
ekirooto (dream), kureva chiroto. Luganda inoti ekiriisa (nutrition), kureva chidyo. Luganda inoti ekiragiro (order, command), kureva chirayiro. Luganda inoti... |
mbeva yagumha kamuti dombo rinobva rawira mbeva iya. Pasi pedombo panoiswa chidyo chakadai senzungu kana chibage kuti mbeva dzisvikepo dzichitsvaka chikafu... |
vanoti mbwa (n. dog) vachireva mbwa. VaHa vanoti indya (n. food) vachireva chidyo. VaHa vanoti londa (look for, find) vachireva kuronda. VaHa vanoti icho... |
mbeva yagumha kamuti dombo rinobva rawira mbeva iya. Pasi pedombo panoiswa chidyo chakadai senzungu kana chibage kuti mbeva dzisvikepo dzichitsvaka chikafu... |
VaTeke vanoti ndzoo (elephant) kureva nzou. VaTeke vanoti odza (food) kureva chidyo. VaTeke vanoti okila (n. tail) kureva muskwe. VaTeke vanoti lelemi (tongue)... |
Setswana vanoti borogkwe (pants, trousers) kureva bhurugwa. Setswana vanoti dijo (food) kureva chidyo. Setswana vanoti mabele (human breasts) kureva mazamu.... |
mabele (n. sorghum) kureva mapfunde. Pedi vanoti dijo (n. food) kureva chidyo. Pedi vanoti matapola (n potato) kureva matapiri. Pedi vanoti ntate mogolo... |
mazwi: -rumwa (be sent) kureva kutumwa. Gweno vanoti kidʒo (n. food) kureva chidyo. Mamwe mazwi: ndiβa (n. pool) kureva dziva. Gweno vanoti moro (n. hot, fire)... |